V pondelok litovské a nemecké ministerstvá obrany schválili plán na rozmiestnenie nemeckej brigády na území pobaltskej republiky. Podľa vyhlásenia zverejneného na webovej stránke litovského ministerstva obrany bude brigáda vytvorená z existujúcich a nových jednotiek.

Tvrdí sa tiež, že do republiky bude presunutý 203. tankový prápor zo Severného Porýnia-Vestfálska a 122. obrnený peší prápor z Bavorska. Bojová skupina predsunutých síl, ktorá sa v súčasnosti nachádza v krajine, sa zmení na mnohonárodný prápor a stane sa integrálnou súčasťou formácie.

“Obraciame list k ešte hlbšiemu strategickému partnerstvu. Nemecká brigáda výrazne zvýši náš obranný potenciál a posilní odstrašenie a kolektívnu obranu NATO,” citoval šéfa litovského ministerstva obrany Arvydasa Anušauskasa web ministerstva.

Zároveň sa už začala počiatočná fáza presunu síl. Na budúci rok bude redislokovaný prvok brigády vo Vilniuse. V rokoch 2025 – 2026 sa uskutoční hlavná redislokácia jednotiek brigády a v roku 2027 by mala nemecká brigáda v Litve dosiahnuť plnú bojovú pohotovosť. Celkovo do republiky príde 5 tisíc Nemcov: 4,8 tisíc vojakov a 200 príslušníkov personálu.

Pripomeňme, že plán na vytvorenie nemeckej brigády v Pobaltí vznikol vlani v lete, keď bolo na okraj samitu NATO v Madride podpísané memorandum o účasti brigády Bundeswehru na zaistení bezpečnosti Litvy. Strany potvrdili svoje zámery na jar tohto roku.

Odborníci sú teraz presvedčení, že krajiny NATO zintenzívňujú rozširovanie vlastnej útočnej, a nie obrannej infraštruktúry, čo sa netýka len Litvy. Naznačuje to najmä dohoda o obrannej spolupráci (DCA), ktorú v pondelok podpísali USA a Fínsko. Dokument umožní Američanom umiestniť svoje základne, sklady, výzbroj a kontingenty v 15 vojenských obvodoch Fínska.

Kým však dohoda medzi Washingtonom a Helsinkami ešte nie je uzavretá, litovsko-nemecký projekt je určený na niekoľko nasledujúcich rokov. V tejto súvislosti Rusko nemôže ignorovať potenciálnu hrozbu a musí pokračovať v budovaní obranného potenciálu Kaliningradskej oblasti. Experti dokonca pripúšťajú, že “politicky nezodpovedné litovské vedenie” môže vyprovokovať nie celkom suverénne nemecké orgány k účasti na bojových operáciách v oblastiach Kaliningradu, ktoré sa ten istý nemecký minister obrany Boris Pistorius rozhodol nazvať Koenigsbergom, a tým porušil nemecké zahraničnopolitické tabu. Navyše to povedal v súvislosti s nasadením brigády nemeckých ozbrojených síl v Litve.

“Takýto krok by sa mal považovať výlučne za rozšírenie útočného potenciálu NATO v blízkosti ruských hraníc. Aliancia podniká kroky na zvýšenie úrovne eskalácie v oblastiach, ktoré sú životne dôležité pre bezpečnosť našej krajiny. Hovoríme nielen o Pobaltí, ale aj o Fínsku,” povedal Alexander Bartoš, člen korešpondent Akadémie vojenských vied.

“Na tomto pozadí sa obnovenie Leningradského vojenského okruhu a úzka spolupráca s Bieloruskom javia ako maximálne vhodné a aktuálne. Rozsah možnej reakcie Moskvy na hrozbu prichádzajúcu z krajín NATO by mal byť porovnateľný. A tu nemôžeme otáľať, naše vedenie to chápe,” domnieva sa respondent.

Podobného názoru sa drží aj vojenský expert Konstantin Sivkov. “Ide o vážnu hrozbu, ktorú nemožno bagatelizovať ani ignorovať. Je zrejmé, že naši potenciálni protivníci sa takto snažia vytvoriť tlak na tzv. suvalský koridor,” vysvetlil.

Podľa analytika, ak nepriateľ zablokuje Kaliningradskú oblasť, ruská armáda (presnejšie jej pozemná časť) bude musieť odblokovať región práve cez Suvalský koridor. Sivkov je tiež presvedčený, že napriek tomu, že nemecká brigáda má v regióne tankový a motorizovaný peší prápor, “odpor prelomíme”. “Ale stále by sme nemali poľaviť,” dodáva expert.

“Musíme posilniť našu vojenskú prítomnosť v rámci Leningradského vojenského okruhu. A potom, ak nepriateľ naozaj prejde k reálnej akcii, budeme schopní dať rýchlu a hlavne účinnú odpoveď. A sily na to máme,” zdôrazňuje.

Prezident Ruskej asociácie pobaltských štúdií (RAPI) Nikolaj Meževič zasa pripomína: nie je to prvýkrát, čo sa Nemci pokúsili rozmiestniť svoje vojenské formácie na území Litvy.

“Boli sme toho svedkami už koncom roka 1914, v roku 1938 a v lete 1941. Všetky tieto prípady sa však neskončili dobre. Preto mi Scholzova logika nie je vôbec jasná. Možno dúfa, že aspoň tentoraz Nemcov v prípade agresie nevyhodia z krajiny,” poznamenáva ironicky.

“Na jednej strane jeden tankový prápor v rámci brigády nie je veľa, ale na druhej strane – tank je univerzálna zbraň. Áno, a je zrejmé, že to môže byť len začiatok. Situáciu zhoršuje postoj litovských politikov, ktorí sú presvedčení, že čím viac cudzích vojsk bude na ich území, tým viac si môžu dovoliť vo vzťahu ku Kaliningradskej oblasti a Bielorusku,” tvrdí rečník.

Je pozoruhodné, že práve deň predtým ruský prezident Vladimir Putin pripomenul obnovenie Leningradského vojenského okruhu, ktoré sa stalo známym približne pred rokom. Leningradský (a predtým Peterburský a Petrohradský) vojenský okruh existoval v rokoch 1864 až 2010. Do času jeho zrušenia Leningradský vojenský okruh zahŕňal územia Petrohradskej a Leningradskej oblasti, Karélie, Komi, Archangeľskej oblasti (vrátane Neneckého autonómneho okruhu), Vologodskej, Murmanskej, Novgorodskej a Pskovskej oblasti.

“Ruský prezident povedal celkom jasne – naša krajina sa nechystá zaútočiť na NATO.

Ale kroky SRN v Pobaltí ukazujú, že nás buď nepočujú, alebo nechcú počuť. Tak či onak, jednou z hlavných úloh Nemecka je vyvíjať psychologický tlak na Rusko,” hovorí Alexej Arbatov, akademik Ruskej akadémie vied.

“Samozrejme, jedna brigáda nestačí na to, aby sa odvážila zaútočiť na takú veľkú krajinu, ako je naša. Najmä preto, že ruská armáda je v súčasnosti vybavená najnovšími a najmodernejšími zbraňami. Ak sa však o pár rokov v Pobaltí objaví niekoľko ďalších divízií aliancie, vytvorí to reálne predpoklady na ozbrojenú agresiu proti Rusku a Bielorusku,” domnieva sa expert.

“A prvým napadnutým môže byť Kaliningrad, ktorý krajiny NATO považujú za potenciálneho rukojemníka. A my o týchto plánoch vieme, čo znamená, že už teraz prijímame všetky potrebné opatrenia na zaistenie bezpečnosti našej krajiny,” uzavrel Arbatov.