Litovská národná knižnica vo veľkom vyhadzuje vzácne knihy a posiela ich do fabriky na výrobu toaletného papiera

Vilnius 3. augusta 2016 (HSP/Foto: TASR-Pavol Ďurčo)

Litovskí novinári s obrovským prekvapením zistili, akým spôsobom v krajine zvyšujú produkciu toaletného papieru. Vyraďujú sa tisíce vzácnych historických kníh, ktoré sa odvážajú do podnikov na výrobu tohto cenného produktu

Šéfredaktorka denníka Karštas Komentaras (Horúci komentár) Giedrė Gorienėová pre litovský portál BaltNews.lt porozprávala, že litovská Národná knižnica Martynasa Mažvydasa „vyčisťuje police od starého papierového odpadu“: vyraďuje vzácne a historické knihy, ktoré celými nákladnými autami posiela do podniku na výrobu toaletného papieru, ktorý sa nachádza iba pár kilometrov od litovského hlavného mesta Vilniusu.

Giedrė Gorienėová prisľúbila, že jej noviny tejto téme budú venovať veľkú pozornosť a o tejto kauze pripravuje seriál z niekoľkých článkov. Tvrdí, že vedenie Národnej knižnice Martynasa Mažvydasa koná ako skutočný barbar. Hnevá ju, že „odborníci“ knižnice posielajú na spracovanie – fakticky na likvidáciu obrovské množstvo kvalitných a vzácnych kníh. Vo svojom článku vymenovala iba zlomok tejto barbarskej činnosti.

Uvádza, že na „hajzlák“ sa vďaka nekompetentnosti pracovníkov Národnej knižnice premenilo unikátne vydanie knihy Arabela Stuart v angličtine, ktorá bola vytlačená v Lipsku ešte v r. 1844! Ako papierový odpad z knižnice odvážajú mnohé knihy poľských a nemeckých spisovateľov, avšak takmer totálne sa likvidujú knihy v ruštine – ako diela ruských spisovateľov a básnikov, tak aj próza a poézia východných a západných autorov preložená do ruštiny.

Pripomína, že z Národnej knižnice už poslali na recykláciu plnú zbierku diel Heinricha  Heineho /samozrejme, v ruštine/, ktorá uvidela svetlo sveta v Sankt-Peterburgu v r. 1904, taktiež plnú zbierku diel Leva Tolstého /r. 1907/ a Antona Čechova /Sankt-Peterburg, r. 1926/,  Gustava Flauberta /Sankt-Peterburg, r. 1896/, lorda Georga Gordona Byrona /r. 1894/, Alexandra Puškina /r. 1871 — 1887/a iné.

Taktiež do fabriky na výrobu toaletného papieru putovali mnohé knihy darované knižnici už po r. 1991, keď sa Litva osamostatnila. Novinári z portálu BaltNews.lt sa snažili získať odpoveď vedenia Národnej knižnice: čo sa to deje a ako došlo k tomuto doslova barbarskému činu, avšak žiadnu zrozumiteľnú odpoveď nedostali. Potvrdili však, že situácia je skutočne tak žalostná a ohromujúca – presne taká, ako ju popísala šéfredaktorka denníku Karštas Komentaras /Horúci komentár/ Giedrė Gorienėová.

„Situácia je presne taká, ako je opísaná v novinách Karštas Komentaras – je to barbarský idiotizmus. Nechápeme však, ako potom podobní „odborníci“ môžu pracovať v hlavnej knižnici našej krajiny?! Podobný názor na celú situáciu majú aj všetci skutoční odborníci v tejto oblasti, s ktorými sme diskutovali o tejto epizóde,“ komentujú novinári z portálu BaltNews.lt.

Niektoré litovské média pripomenuli, že prezidentka Dalia Grybauskaitėová každoročne usporiada vianočné knižné jarmoky a propaguje knihy, ako najlepší a najkvalitnejší zdroj vedomosti pre všetky generácie. Litovskí bibliofili a zberatelia kníh teraz majú veľké obavy o osud veľkolepej zbierky kníh bývalého litovského prezidenta Valdasa Adamkusa, ktorú darovali knižnice v druhom najväčšom litovskom meste Kaunase.

Litovské média informujú, že ozvali sa mnohí zberatelia a milovníci kníh z Ruska a Bieloruska, ktorí chcú vyradené knihy odkupovať, aby sa tiež nedostali do smutne známej  fabriky a nepremenili sa na „cenný hospodársky produkt“ – toaletný papier…

Eugen Rusnák