Košice 16. júla 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-František Iván)
Na pôde Ústavu geografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach sa aj tento rok uskutoční od 15. do 18. júla letná škola zameraná na mapovanie a modelovanie dynamiky krajiny vo vysokom priestorovom rozlíšení
Jej hlavnou náplňou je získať zručnosti v zbere a spracovaní dát získaných leteckým laserovým skenovaním (lidar). Táto technológia diaľkového prieskum Zeme umožňuje zachytiť a modelovať javy a zmeny v krajine vo vysokom priestorovom rozlíšení na úrovni niekoľkých centimetrov.
Letnú školu navštívi 28 účastníkov zo Slovenska a Česka, doktorandov, študentov magisterského stupňa, odborných asistentov, ale aj firiem a inštitúcií pôsobiacich v oblasti diaľkového prieskumu Zeme a spracovania digitálnych geografických dát. V tlačovej správe o tom informovala hovorkyňa UPJŠ v Košiciach Linda Babušík Adamčíková.
Výučba geografie a geoinformatiky na UPJŠ v Košiciach sa zameriava práve na laserové skenovanie, tak pozemné ako aj letecké. Jedinečnou skúsenosťou účastníkov letnej školy bude dnes na poľnom letisku v Mirkovciach ukážka letu bezpilotnou helikoptérou Scout B1-100 a zber dát lidarovým systémom Riegl VUX-1, ktorý univerzita nadobudla v rámci budovania Univerzitného vedeckého parku Technicom spolufinancovaným zo štrukturálnych fondov Európskej únie.
„V rámci podujatia chceme demonštrovať náš bezpilotný letecký systém. Zameranie letnej školy je na spracovanie dát z laserového skenovania, ktorým sa podrobne mapuje celé Slovensko, čo zabezpečuje Geodetický a kartografický ústav SR. Ide o špičkové technológie, s ktorými v SR pracuje len niekoľko univerzitných pracovísk,“ uviedol prodekan pre vonkajšie vzťahy Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach Michal Gallay.
Význam lidarových dát pre Slovensko rastie, pretože práve v období 2018-2021 prebieha celoplošné snímanie našej krajiny lidarom, ktoré koordinuje Geodetický a kartografický ústav SR. Po ukončení mapovania bude mať Slovensko úplné pokrytie územia miliardami trojrozmerných meraní terénu, budov a lesov, pričom vzájomný rozostup bodov bude v decimetroch a presnosť merania v centimetroch.
Vďaka podrobným dátam budú môcť štátne, samosprávne i komerčné inštitúcie presnejšie odhadovať riziko záplav, zosuvov, vypočítať fotovoltický potenciál miest, celoplošne určiť výšku stromov a inej vegetácie a tak stanoviť množstvo biomasy v krajine.