Lenka Mayerová: Sankcie EÚ trestajú Európanov

Bratislava 8. decembra 2019 (HSP/Extra plus/Foto:Jana Birošová)

Krymčania si tento rok v marci pripomenuli piate výročie znovupripojenia k Ruskej federácii. Občania polostrova rozhodli o návrate k Rusku dobrovoľne a najmä v referende, ktoré je považované za najdemokratickejšiu formu rozhodovania (na rozdiel od Kosova násilne odtrhnutého od Srbska). Napriek tomu SR referendum na Kryme považuje za neplatné a neuznáva jeho výsledky, presne tak ako väčšina západných krajín

EÚ však zašla podstatne ďalej a nielenže neuznala výsledky slobodnej vôle ľudu, ale dokonca zaviedla proti Rusku ekonomické sankcie. Tie od roku 2014 pravidelne rozširuje. Počas piatich rokov sa však ukázalo, že sankcie spôsobujú väčšie škody niektorým európskym krajinám ako RF. Ak navštívite Krym, tak ich dôsledok okúsite v praxi. Nebudú vám fungovať európske platobné karty či mobilné siete. Ak nemáte ruskú platobnú kartu, hotovosť v miestnej mene či ruského alebo neeurópskeho mobilného operátora, budete odrezaní od sveta, z ktorého ste pricestovali.

Všetci ostatní návštevníci z Ukrajiny, Srbska, Ázie, Afriky či nečlenských krajín EÚ nemajú nijaký problém. Kto má problém, sú občania 28 štátov patriacich do „Jevrosojuzu“. Tohto si musíte byť vedomí pri návšteve Krymu (v ostatnom Rusku vám bude všetko fungovať ako v EÚ). Nakoniec najlepšie zhodnotila „účinok“ európskych sankcií hlava Autonómnej republiky Krym Sergej V. Aksionov slovami Vladimira Putina, podľa ktorého je najlepšia odpoveď na protiruské sankcie maximálna sloboda podnikania: „Na Kryme sme v roku 2015 zaviedli voľnú ekonomickú zónu, ktorá nielen umožňuje významné daňové úľavy, nižšie platby poistného, nízky spodný prah investícií či zónu voľného obchodu, ale aj odstraňuje nadmernú byrokraciu, čo láka investorov.“

Kým bol Krym pod Ukrajinou, chátral a nedokázal ťažiť z panenskej prírody, nespútaných hôr a Čierneho mora. Dnes prúdia obrovské investície do rozvoja cestovného ruchu, cestnej infraštruktúry, stavebníctva, priemyslu, podpory domácich produktov, ale aj do leteckej dopravy. Napríklad medzinárodný terminál s dizajnom 21. storočia s romantickým názvom Krymská vlna v Simferopole dokázali postaviť za menej ako dva roky, rozprestiera sa na viac ako 78-tisíc štvorcových metroch a patrí medzi najmodernejšie letiská na svete. K rozvoju a komfortu občanov Krymu prispelo aj minuloročné otvorenie 19-kilometrového Krymského mosta ponad Kerčský prieliv, ktorý spája juhoruský Krasnodarský kraj s polostrovom Krym.

Most postavili za dva roky a tri mesiace. A ak by chcel ešte niekto pochybovať o rozvoji Krymu aj bez „Jevrosojuzu“, azda ho presvedčia fakty z tohtoročného Jaltského medzinárodného ekonomického fóra, počas ktorého Sergej Aksionov uzavrel vyše 100 dohôd za 215 miliárd rubľov, čo sú takmer 3 miliardy eur. Na fóre bolo vyše 4 500 hostí z viac ako 89 krajín sveta, pričom najväčšie zastúpenie mali delegácie z Nemecka, Talianska, Sýrie, Francúzska, Belgicka a Nikaraguy. Africký kontinent zastupovalo 72 delegátov, Latinská Amerika vyslala viac ako 30 vyšších politikov vrátane súčasných poslancov, ministrov a mienkotvorcov. A koho poslala vláda SR?

Lenka Mayerová, šéfredaktorka mesačníka Extra plus

Článok pôvodne vyšiel v mesačníku Extra plus, www.extraplus.sk