Le Penová podľa Chmelára pripomína Belousovovú, Macron je podľa Hrabka učeň

Bratislava 28. apríla 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Bob Edme)

Antieurópska prezidentská kandidátka francúzskeho Národného frontu Marine Le Penová sa dlhodobo snaží robiť kroky preto, aby bola prijateľná pre podstatne širšie vrstvy voličov, než býval jej otec. Hoci jasným favoritom druhého kola volieb hlavy štátu je jej centristický protikandidát Emmanuel Macron, na konci dňa rozhodujú voliči hlasovaním, preto si ani on nemôže dovoliť vypustiť záver kampane. Vyplynulo to z diskusie publicistu Juraja Hrabka a politického analytika Eduarda Chmelára v TABLET.TV.

Zakladateľom Národného frontu bol otec Marine Le Penovej Jean–Marie, politik, podľa ktorého boli plynové komory počas 2. svetovej vojny „historický detail“. Jeho dcéra sa však snaží ostrú rétoriku zmierniť. „Le Penová nie je to, čo jej otec, v určitých veciach skôr pripomína Andreja Danka alebo Annu Belousovovú. Snaží sa zbaviť tých najextrémnejších radikálov a vyznievať pre verejnosť prijateľnejšie,“ povedal Chmelár.

„Mätie pri nej jedna vec, jej kritika globalizácie je niečo, pod čo sa podpíšu aj štandardní sociálni demokrati,“ povedal s tým, že v tomto ohľade sa podobne vyjadrujú aj niektorí renomovaní ekonómovia. „Problém nie je v jej kritike, ale v tom, čo navrhuje,“ dodal.

Za favorita volieb považuje Macrona, otázkou je podľa neho skôr to, čo bude po voľbách.

„Nadšenie je predčasné, ale nie preto, že by Macrona ohrozovala Le Penová. Môže mu komplikovať cestu, ale potenciál poraziť ho, keď sa pozerám, odkiaľ ešte môže zbierať hlasy, v tejto chvíli nemá,“ povedal. „Le Penová si je vedomá, že všetko nad 35 percent je pre ňu úspechom a že v týchto voľbách prehrá. Problémom ale je, ako sa Macron ujme funkcie. Dve tretiny Francúzov si želali zásadnú zmenu a nakoniec to vyhrá kandidát establishmentu. Macron je považovaný za miláčika trhov, priaznivca TTIP, je to bývalý investičný bankár, ktorý bude presadzovať škrty. Vo Francúzsku, kde keď siahnete učiteľom na platy, vyjde do ulíc Paríža 60.000 ľudí, to môže spôsobiť problémy. Závisí aj od toho, aký bude mať parlament. Ale ak to nezvládne, v ďalších voľbách tu máme Le Penovú ako na koni,“ vyhlásil Chmelár. Za porazenú považuje v týchto voľbách ľavicu, ktorá rozdrobila svoje hlasy medzi viacerých kandidátov. „Mélenchonovi chýbalo 1,8 percenta a vyradil by Le Penovú z boja,“ pripomenul.

Podľa Hrabka vo voľbách neprehrala len ľavica, ale aj obidve tradičné veľké strany, socialistická aj republikánska. „Sme svedkami zrodu nového Francúzska, bez ohľadu na to, či vyhrá Le Penová, alebo Macron. Vychádzam aj z toho, že tradičné strany, nielen socialisti, ale aj republikáni, sa úplne prepadli a odchádzajú na smetisko dejín. Väčšie šance má Macron. Ale ak sa uspokojí s výsledkami prvého kola, môže voľby napokon aj prehrať. Ak však pôjde až na doraz celé dva týždne, myslím, že má oveľa väčšie šance,“ poznamenal.

Podľa oboch analytikov budú pre ďalší vývoj Francúzska dôležité aj nadchádzajúce parlamentné voľby a vyriešenie dilemy, ako sa prezidentská prehra podpíše na parlamentných výsledkoch tradičných strán. „Pokiaľ viem, Macronovo hnutie Vpred postaví v parlamentných voľbách kandidáta v každom okrese. Možno zaberie tá logika, že ak sme si zvolili za prezidenta Macrona, mali by sme mu dať šancu reálne vládnuť,“ odhadol Hrabko.

„Macron je politický učeň, bez ohľadu na to, že bol v Hollandovej vláde. Teraz dostane mandát od voličov a to je veľký rozdiel. Neviem, akým bude prezidentom, ale viem si predstaviť, aká prezidentka by bola Le Penová,“ poznamenal Hrabko.

Po holandských sú to už druhé tohoročné voľby, pri ktorých sa hovorí, že by pri určitom volebnom výsledku mohli spôsobiť rozpad Európskej únie. Bude sa napokon EÚ pri každých významnejších voľbách vo veľkom štáte obávať o svoju existenciu? „Pýtate sa, dokedy to bude pokračovať? Dovtedy, kým si európske elity neuvedomia vážnosť problému. V septembri na summite v Bratislave hovorili európski lídri o tom, že sa začína bratislavský proces a na jeho konci, pri oslavách Rímskych zmlúv, tu mal byť návrh reforiem. O pol roka, pri oslavách, sa dozvedáme, z úst Jeana-Clauda Junckera, že sa začína nová etapa diskusií o reformách. Robia si z nás srandu? Prešľapujeme na mieste a to vyvoláva extrémizmus. Samotní extrémisti sú len figúrky, ktoré sa vezú na vlne nespokojnosti, my musíme odstrániť jej príčiny,“ povedal Chmelár. Dodal, že možno zásadnejšie návrhy vzídu práve zo spolupráce nového francúzskeho prezidenta s novým alebo staronovým nemeckým kancelárom.

„Ak európske elity nevymyslia niečo, čo nás pohne z miesta, raz príde chvíľa, keď to extrémisti prevezmú,“ povedal Chmelár. Hrabko oponoval, že tieto otázky nie sú len vecou elít, ale aj snaženia sa samotných občanov Únie. „Nie je to iba vecou elít, ale každého z nás. Extrémizmus nastúpiť nemusí,“ povedal.

„Väčšiu zodpovednosť za európske riešenia musia prebrať národní lídri,“ reagoval Chmelár. „Ono je to tak aj doteraz. Ale systém umožňuje lídrom, ktorí rozhodujú v Rade ministrov, prisvojiť si dobré riešenia a pri tých zlých sa vyhovoriť na Brusel. Verejnosť akoby nerozumela tomu, že rozhodnutia neprijíma abstraktný Brusel a už vôbec nie sú pravdivé bludy o úradníkoch, že to robia naši lídri, ktorí hovoria niečo iné doma a iné v Bruseli,“ podčiarkol. V tejto súvislosti označil za prínosný aj aktuálny summit parlamentných delegácií v Bratislave.

„Myslím si, že je pozitívne, že táto iniciatíva Andreja Danka vedie k tomu, že je tu určité fórum na výmenu názorov. Ale netreba to zasa preceňovať. Ak bude táto debata viesť k posilneniu parlamentarizmu a demokratických funkcií, tak to z dlhodobého hľadiska má zmysel. Ale nie je to platforma, na ktorej by sa rozhodovalo,“ poznamenal Chmelár.

Podľa Hrabka mali delegácie preddohodnuté, že sa na summite dohodnú na mechanizme kontroly Europolu, a to sa aj stalo. „Bol tam jeden bod, ktorý sa týkal parlamentného dozoru nad Europolom. Inak to bolo obvyklé stretnutie, ktoré býva po každom predsedníctve. Diapazón otázok a prejavov bol široký. Každý prišiel, povedal, čo chcel, a odišiel. Zvládli sme to so cťou, nikomu sa nič nestalo. Nič svetoborného tam nezaznelo, ale ani sa nedalo očakávať, že odznie,“ povedal Hrabko.

Obaja sa vyjadrili aj k aktuálnym kauzám súvisiacim s lídrom OĽaNO Igorom Matovičom. Zhodli sa na tom, že ak pracovníci NR SR čítali listy poslancov a hodnotili ich z obsahového hľadiska, teda či obsahujú vulgarizmy, alebo nie, ide o vážne porušenie ústavy, ktoré by malo mať konzekvencie (pozn. TASR: diskusia Chmelára s Hrabkom prebehla vo štvrtok 27. apríla ešte pred tlačovou konferenciou vedúceho kancelárie NR SR Daniela Guspana, na ktorej vyhlásil, že zamestnanci NR SR v žiadnom prípade listy nečítali, hodnotili len vizuál obálok a texty na pohľadniciach. Text usmernenia, ktorý by mohol naznačovať opak, bol podľa neho formulovaný nešťastne).

Podľa Chmelára prax otvárania listov v prípade, že sa preverovala bezpečnostná hrozba, existuje v Národnej rade už od čias, keď ju riadil Jozef Migaš. „Kontrola listov nie je Dankova novinka, fungovala už za Migaša, keď sa po útokoch na Dvojičky začala hystéria okolo antraxu. Sprísnili sa podmienky doručovania listov a boli tam nové bezpečnostné predpisy,“ spomína Chmelár. Listy sa však nikdy nesmeli čítať. „Ak sa bavíme o otváraní listov, či tam nie sú vulgarizmy, vraciame sa do päťdesiatych rokov,“ dodáva analytik s tým, že takýto postup by považoval za „škandál“.

„Ústava hovorí, že nikto nemôže narušiť listové tajomstvo. To, čo sa stalo, je nepredstaviteľné. To sa nedá vymyslieť, to sa muselo stať. Nehovoríme o otváraní listov, kontrole obálky, či niečo obsahuje, alebo nie, ale o čítaní listov. Ak by to Andrej Danko urobil dobre, pán Guspan už nie je šéfom kancelárie. Pretože on je na tom podpísaný.

Politickú zodpovednosť bude niesť Andrej Danko, ale aj jemu by sa ľahšie argumentovalo, ak by pán Guspan už nebol vo funkcii,“ vyhlásil Hrabko. Chmelár dodal, že koalícia stopercentne Andreja Danka vo funkcii podrží, tento problém však je legitímnym dôvodom na jeho odvolávanie.

Na rozdiel od Hrabka však Chmelár považuje Matovičov problém s premlčaným trestným činom krátenia dane za rovnako závažný, ako je kauza s listami. Matovič sa okrem toho nepokúsil vyriešiť svoju nespokojnosť s listovou praxou sťažnosťou adresovanou NR SR, v ktorej by žiadal nápravu, ale viac ako dva týždne po vydaní usmernenia rovno organizoval tlačovú besedu. „Aj z toho vidno tú účelovosť. Jednoducho jedna kauza nemôže prekrývať druhú,“ vyhlásil Chmelár.

„Nemôžeme odkloniť pozornosť ani od Matovičovej kauzy. Krátenie dane je trestný čin, aj keď je už premlčaný. Ale to, čo vyšlo na svetlo, je niečo, za čo by sa Igor Matovič mal nielen hanbiť, ale aj zodpovedať,“ tvrdí Chmelár. „Mne na slovenskej politickej scéne prekáža, že každá líška si chváli ten svoj chvost. Vytvorili sa tu skupinky, ktoré vidia veľa neprávostí na tej druhej strane, ale tie isté kritériá na seba neaplikujú. To sa týka poslanca Matoviča, ktorý niekoľkokrát porušil zákon, dokonca aj ústavný, ale aj poslanca Beblavého, o ktorom sa minulý týždeň písalo, že kryl a ospravedlňoval Dzurindove kauzy a dnes je z neho bojovník proti korupcii,“ povedal Chmelár.

Podľa Hrabka nie je možné porovnávať rozmer problému Igora Matoviča s listovou kauzou, kde vzniká podozrenie, že štátny orgán porušoval listové tajomstvo občanov, ktorí písali poslancom. „To, čo urobil Matovič, urobil ako ústavný činiteľ, to s tými listami urobil orgán verejnej moci. A to je diametrálny rozdiel. Je rozdiel medzi tým, ako nakladá so svojou mocou štátny orgán a hocijaký, hoc aj pochabý, ústavný činiteľ,“ povedal Hrabko. Dodal, že Matovič, by mohol občanom, ktorí mohli byť postupom NR SR poškodení, zaplatiť právnika na vypracovanie podania na súd. Hoci by rozhodnutie možno prišlo až po rokoch, Slovensko by malo jasný výklad s pečiatkou súdu o tom, čo je a čo nie je možné robiť pri nakladaní s korešpondenciou.