Paríž 19. apríla 2019 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP/Keld Navntoft/Scanpix Nordfoto)
Plynovod Nord stream 2, ktorý sa stal “jablkom sváru“ medzi Európou, Ruskom a USA, narazil na ďalšiu prekážku, píše Le Monde. Dánsko, cez ktorého teritoriálne vody má viesť plynovod, ešte nedalo svoje povolenie
Oficiálne dánske úrady vyzvali staviteľov plynovodu, aby už tretíkrát prehodnotili trasu, a vysvetlili to tým, že hľadajú optimálny variant. Avšak, vedenie konzorcia označilo túto novú požiadavku za “zámernú snahu pretiahnuť realizáciu projektu“. Uviedli, že každý deň zdržania bude stáť “európske domácnosti a priemysel“ 20 miliónov eur.
Autor článku pripomína, že podľa prvého plánu mal Nord Stream 2 viesť pozdĺž starého Nord Streamu. Vtedy dánska vláda nemohla prakticky nič povedať proti jeho stavbe. Koncom roku 2018 bol však prijatý zákon, ktorý umožňuje dánskemu ministrovi zahraničných vecí vetovať akúkoľvek stavbu na šelfe, ktorá môže ovplyvniť záujmy krajiny v otázkach bezpečnosti a diplomacie. Od tej doby sa Nord Stream 2 zatiaľ nedočkal schválenia zo strany dánskych úradov, ktoré naopak tvrdia, že on to schválenie ani nepotrebuje.
Dánsky premiér raz priznal, že Dánsko nemôže zastaviť tento projekt, ale môže ho spomaliť. Chystajú sa takýmto spôsobom vyvinúť nátlak na Moskvu a dosiahnuť určité záruky pre Ukrajinu. O týchto zárukách pre Ukrajinu hovoria aj pobaltské krajiny a Európska komisia. Napríklad v EÚ bola prijatá nová smernica, ktorá sprísňuje pravidlá pre potrubie, ale nezakazuje jeho stavbu.
Nord Stream 2 má však aj iného “silného nepriateľa“ – USA a predovšetkým Donalda Trumpa, ktorý obvinil Merkelovú, že sa Nemecko stalo závislé na ruskom plyne. Oficiálne Washington hovorí o tom, že bojuje za záujmy Ukrajiny a proti ruskému vplyvu.
“Ale Američania sa márne snažia utajiť, že majú inú motiváciu – počítajú s tým, že budú do Európy vyvážať skvapalnený plyn a konkurovať Moskve,” uvádza Le Monde.
To viedlo k tomu, že stúpenci Nord Stream 2 nazývajú Dánsko “sluhom“ Spojených štátov. Avšak, ako uvádza autor článku, toto zdržanie sa môže bezprostredne odraziť na samotnej Európe, ktorá spotrebováva stále viac a viac plynu. Veď kontrakt, podľa ktorého ide plyn cez Ukrajinu, platí do 1. januára 2020.
Gazprom počítal v budúcnosti s Nord Stream 2 a pokiaľ ten nebude hotový, tak ako bude môcť Rusko dodávať plyn do Európy, pýta sa autor článku. Na druhú stranu však v Eurokomisii počítajú s tým, že oneskorovanie Nord Stream 2 môže donútiť Rusko a Ukrajinu sadnúť si k rokovaciemu stolu, píše Le Monde.