Budúci vedecký úspech Johna Gurdona takmer udusil už v zárodku riaditeľ elitnej britskej školy Eton, ktorý v roku 1949 v jeho hodnotení napísal, že venovať sa vedeckej práci by v jeho prípade bolo zbytočným plytvaním času.
“Jeho práca má ďaleko k uspokojivej. Ak sa nedokáže naučiť základné fakty z biológie, nemá nádej venovať sa odbornej práci a bolo by to očividným plytvaním času, ako z jeho strany, tak zo strany tých, ktorí ho učia.” Toto zarámované hodnotenie má v súčasnosti 79-ročný Gurdon vyvesené vo svojej kancelárii v Cambridgei.
Učiteľ vtedy napísal, že tínedžer Gurdon sa niekoľkokrát dostal do problémov a nepočúva (čo sa mu hovorí). Vedecká obec by mohla argumentovať, že je dobre, že nepočúval.
Po začatí štúdia klasických jazykov v Oxforde dal Gurdon prednosť štúdiu zoológie v Cambridgei. V pondelok získal spoločne s japonským biológom Šinjom Jamanakom Nobelovu cenu za preprogramovanie buniek dospelého jedinca na bunky, ktoré majú vlastnosti embryonálnych kmeňových buniek.
Vedci sa pokúšajú využiť výsledky Gurdona a Jamanaku na vytvorenie náhradných tkanív pre liečbu chorôb ako je diabetes či Parkinsonova choroba, informovala tlačová agentúra Associated Press.