Môj profil 
Predplatné
Gdansk 20. februára (TASR) – Východné partnerstvo je politika Európskej únie, ktorá nie je namierená proti Rusku. Program ponúka krajinám na východných hraniciach Únie politickú asociáciu a ekonomickú integráciu s tým, že EÚ im pomáha s budovaním právneho štátu. Po dnešnom rokovaní šéfov diplomacií Vyšehradskej štvorky (V4), Severskej rady a Baltských štátov to uviedol minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák.
"Rusko má pocit, že je to program proti nemu, ale nie je to tak. Naopak, bolo pozvané, aby sa zúčastňovalo Východného partnerstva v niektorých politikách podľa vlastného výberu. K dnešnému dňu túto ponuku neprijalo," poznamenal s tým, že únia nekladie Arménsku, Azerbajdžanu, Bielorusku, Gruzínsku, Moldavsku a Ukrajine žiadne podmienky, aby sa rozhodli, či chcú byť s Bruselom alebo s Moskvou. Nebolo by to rozumné, keďže tieto štáty sú na Rusko naviazané ekonomicky aj politicky, dodal.
Lajčák upozornil na to, že ak s EÚ podpíšu dohodu o voľnom obchode, tak prijmú jej pravidlá obchodovania a stanú sa súčasťou jej ekonomického priestoru. Pripomenul, že Rusko je pre EÚ strategický partner, pričom je množstvo otázok, ktoré sa bez neho nedajú vyriešiť. "Rešpektujeme ho ako partnera, ale dôležité je, aby to bolo rovnocenné partnerstvo," zdôraznil.
Východné partnerstvo je vo fáze, keď má na novembrovom summite vo Vilniuse padnúť záverečné slovo o podpísaní asociačnej dohody s Gruzínskom, Arménskom a Moldavskom. Ukrajina je podľa Lajčáka v situácii, keď sa potrebuje rozhodnúť, do ktorého priestoru bude patriť.
Na jednej strane má záujem o uzavretí asociačnej dohody a dohody o voľnom obchode s EÚ, čím by sa jej otvoril európsky trh, na druhej strane je tlačená Ruskom, aby sa stala súčasťou colnej únie. V nej sú momentálne okrem Ruska aj Bielorusko a Kazachstan. Kyjev sa síce pokúša rokovať s Moskvou, že bude čiastočne participovať programoch colnej únie tam, kde to nekoliduje so záväzkami EÚ, ale z Ruska zaznela jednoznačná odpoveď, aby sa rozhodol iba pre jednu z možností.
"Niektoré členské štáty zase poukazujú na to, že Ukrajina neurobila dosť v oblasti právneho štátu a nezávislosti inštitúcii. Týka sa to hlavne procesu s bývalou premiérkou Juliou Tymošenkovou, ktorú západné krajiny označujú za spolitizovaný. "Takže je jednou nohou na jednej strane a druhou na druhej. Musíme si odpovedať na otázku, že na čom nám záleží," povedal Lajčák. Slovensko je presvedčené, že tak pre Kyjev, ako aj pre EÚ by bolo dobré, keby sa Ukrajina stala súčasťou európskeho priestoru, a to z hľadiska ekonomického aj hodnotového.
V prípade Bieloruska zaznievajú názory, že EÚ síce voči nemu aplikuje jednotnú politiku, avšak tá neprináša svoje výsledky. "Situácia sa tam nezlepšuje a klesá aj vplyv Únie v krajine namiesto toho, aby s zvyšoval," upozornil Lajčák.
Všetky krajiny zúčastnené na dnešnom rokovaní vyjadrili podporu ďalšiemu rozširovaniu EÚ o krajiny západného Balkánu, pričom vyslovili spokojnosť z pokroku rokovaní medzi Srbskom a Kosovom.
Šéf slovenskej diplomacie považuje stretnutie za hodnotné. Padla dohoda, že sa z toho stane tradícia. Vo formáte V4, Nordickej rady a Pobaltských krajín sa ministri stretnú na budúci rok v Estónsku.
Ako dodal, štáty, ktoré sú súčasťou týchto zoskupení, sú členmi EÚ a Severoatlantickej aliancie už dosť dlho a snažia sa byť súčasťou riešení problémov, ktorým EÚ aj NATO čelia. "Máme svoje úspešné skúsenosti z transformácie. Máme svoje názory na to, ako by mala vyzerať politika EÚ a Aliancie smerom na východ a na juh a chceme, aby to bolo viacej počuť a cítiť. Signál z tohto stretnutia je jasne citeľný, neboli tu žiadne rozpory v názoroch," konštatoval Lajčák.
(Osobitná spravodajkyňa TASR Erika Rusnáková) hy
UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam.
.JPG)
.jpg)
