Krajiny odmietajúce migračný pakt sú však “na zlej strane dejín”, zdôraznil Lajčák. Migračná politika je totiž jednou z hlavných z tém rokovania Lajčáka s Kneisslovou.
Lajčák zároveň pred stretnutím odmietol záväzné prerozdeľovanie utečencov v rámci Európskej únie.
“Pre Slovensko nie je politicky a spoločensky prijateľné prijímať migrantov. Spoločnosť na to nie je pripravená,” citovala slovenského politika APA. Dúfa však, že dôjde k európskemu riešeniu prijateľnému pre všetkých.
“Ak chceme mať fašistickú vládu, potom je len treba Slovensko nútiť prijímať týchto ľudí proti vôli 99 percent. Či sa nám to páči, alebo nie, taká je teraz realita,” poznamenal Lajčák.
Zároveň ale dodal, že Slovensko je pripravené prispievať do pohraničnej agentúry Európskej únie Frontex alebo do únijných fondov pre Afriku.
Lajčák vidí obrovskú chybu v postupe Európskej komisie, keď sa snažila všetko vyriešiť byrokraciou a mechanickými opatreniami.
“Európe bola spôsobená veľká politická ujma. Naozaj to vrátilo stereotypy starých a mladých členských štátov, Západu a Východu. A vznikla hlboká nedôvera medzi občanmi a inštitúciami,” dodal.
“Musíme EÚ opäť zjednotiť,” zdôraznil Lajčák. “A to sa nikdy nestane, ak jedna skupina členov bude iným vnucovať svoje riešenie,” varoval šéf slovenskej diplomacie.
Lajčák tiež vyjadril sklamanie nad odmietavým postojom migračného paktu. “Nie som hrdý na to, že je Slovensko v tejto skupine krajín, pretože je to skupina, ktorá stojí na zlej strane dejín,” vyhlásil k postoju Slovenska. Pakt odmietlo aj Rakúsko.
Kvôli odmietaniu paktu slovenskou vládou Lajčák v novembri ohlásil svoju demisiu, nakoniec ju však stiahol.
Od migračného paktu, ktorý je právne nezáväzným dokumentom, si jeho priaznivci sľubujú medzinárodnú spoluprácu v riešení problémov migrácie či lepší boj proti pašerákom ľudí.
Kritici však upozorňujú, že text prezentuje migráciu ako pozitívny fenomén, čím podporuje nekontrolovanú migráciu. Jeho odporcom vadí aj to, že text stiera rozdiel medzi nelegálnou a legálnou migráciou.