Môj profil 
Predplatné
“Tlaky na rozvíjajúcich sa trhoch sa zvyšujú a obchodné napätie začalo mať negatívny vplyv, čo zvyšuje riziko poklesu (ekonomiky),” uviedla Lagardová vo vyhlásení, ktoré bolo vydané na záver summitu G20 v Buenos Aires.
Skupina G20 na stretnutí nevyriešila napätú situáciu v obchode a nedokázala sa zhodnúť ani na spoločnom boji proti klimatickým zmenám. Ale zhodla sa na potrebe reformy Svetovej obchodnej organizácie (WTO), aj keď záverečné komuniké zo summitu neobsahuje prísľub dodržiavania platných pravidiel medzinárodného obchodu a boja proti protekcionizmu, proti čomu údajne vystupovali americkí vyjednávači.
Japonsko, ktoré na budúci rok prevezme predsedníctvo G20, oznámilo, že sa počas svojho pôsobenia na čele skupiny sústredí na viaceré dôležité témy, od nerovnováhy v globálnom obchode až po dôsledky starnutia obyvateľstva na stav verejných financií.
Japonský minister financií Taro Aso na konci summitu G20 predstavil “prioritné otázky” svojim partnerom a centrálnym bankárom G20. Jeho krajina bude hostiť stretnutie ministrov financií G20 v meste Fukuoka v dňoch 28. a 29. júna 2019.
Tokio sa domnieva, že súčasná nerovnováha by sa mala odstrániť skôr prostredníctvom koordinovanej multilaterálnej politiky, než cez dvojstranné obchodné dohody.
Globálna nerovnováha bola kedysi kľúčovou témou na stretnutiach G20, s dôrazom na bilanciu bežného účtu každej krajiny alebo na celkový tok peňazí.
Tento prístup je ale v rozpore s politikou amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý presadzuje znižovanie obchodného deficitu v USA prostredníctvom dovozných ciel a dvojstranných obchodných zmlúv. Jeho postoj “Amerika na prvom mieste” a obchodná vojna medzi USA a Čínou, zatienili tento rok iné diskusie na stretnutiach G20.
Plán Japonska podčiarkuje jeho názor, že namiesto prílišného sústredenia sa na bilaterálnu nerovnováhu v obchode, by sa mal klásť väčší dôraz na celkové kapitálové toky a štrukturálne faktory, ktoré stoja za deficitom USA, ako napríklad nedostatok domácich úspor.
Tokio, ktoré sa musí vyrovnať so starnutím vlastného obyvateľstva a s najvyšším verejným dlhom spomedzi priemyselne najrozvinutejších ekonomík, sa na stretnutiach G20 na budúci rok chce venovať aj otázke starnutia obyvateľstva a jeho vplyvu na fiškálnu a menovú politiku .
Guvernér japonskej centrálnej banky Haruhiko Kuroda upozornil, že starnúce obyvateľstvo môže predstavovať “vážne výzvy” pre centrálne banky, pretože podkopáva rastový potenciál ekonomík a vyžaduje, aby banky používali viac peňazí na podporu hospodárskeho rastu.
A na programe japonského predsedníctva bude aj potreba zabezpečiť udržateľnosť dlhu, vzhľadom na
.jpg)
