Kyjev a Charkov nebudú po ukončení vojny obnovené

Kyjev 30. septembra 2023 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Rusko nevie, či má zmysel obnovovať bývalé ukrajinské mestá po ich obsadení – nebude tam mať kto žiť, uviedol Dmitrij Rodionov v článku pre noviny Svobodnaja Pressa

Niektoré mestá v nových oblastiach Ruska sa obnovovať nebudú, tvrdí šéf ruského ministerstva výstavby Irek Fajzulin.

“Teraz v týchto podmienkach niekde, niektoré mestá možno neobnovíme. Popasnaja – rozhodli sme sa, že ju neobnovíme. Pretože stotisícové mesto, nič tam neostalo, tam zatiaľ nič nerobíme, žije tam sedem ľudí, nechcú opustiť individuálnu bytovú výstavbu: nie je tam voda, svetlo, elektrina, teplo, samozrejme, ani plyn, ale ľudia chcú zostať,” povedal na zasadnutí Verejnej rady pri ministerstve. Minister tiež poznamenal, že “v Severodoneckej aglomerácii nie je práca”.

Tlačová služba ministerstva výstavby zároveň spresnila, že vo viacerých osadách, ktoré boli obsadené nedávno, v súčasnosti prebiehajú prvotné prieskumy. Ide o počiatočnú fázu procesu obnovy, ktorá môže trvať dlhšie.

Ministerstvo vysvetlilo, že všetko si vyžaduje pozornosť, ale zároveň sa v prvom rade obnovujú “spoločensky najdôležitejšie zariadenia potrebné pre životnú činnosť”.

– Ešte v auguste 2022 sa hovorilo, že Popasnaja nebude obnovená,” pripomína Alexander Segal, politický konzultant a kandidát filozofických vied.

– Samozrejme, rekonštrukcia je veľmi nákladný proces, ale treba si uvedomiť, že počas Veľkej vlasteneckej vojny bolo mesto tiež veľmi zničené, ale napriek tomu sa ho podarilo obnoviť, a to napriek celkovej povojnovej devastácii, oveľa vážnejšej ako teraz. Ide tu o systémové rozdiely medzi sovietskou a súčasnou ruskou ekonomikou. Kým vtedy boli v centre pozornosti naturálne ukazovatele (obnovené domy, továrne, cesty), teraz sú to hodnotové, peňažné ukazovatele.

Na základe týchto kritérií by sa pozornosť mala sústrediť v prvom rade na Lysyčanskoseverodoneckú aglomeráciu: zostalo tam viac ľudí a je to priemyselné centrum. A z Popasnej boli ľudia odvezení na územie Ukrajiny, takže zatiaľ sa tam väčšinou nemá ani kto vrátiť. Popasnaja je však dopravným uzlom a otázka jej obnovenia skôr či neskôr vyvstane, ale nie teraz. Aby sme boli spravodliví, treba poznamenať, že po oslobodení v roku 1943 nebola Popasná obnovená okamžite, ale až po skončení vojny.

“SP”: Keď už hovoríme o peniazoch. Kde ich získať? Nikto si ani v strašnom sne nevedel predstaviť takéto výdavky ani v tučných rokoch, nie to ešte v podmienkach sankcií. Aké sú možnosti? Je reálne získať peniaze zvonka?

– V súčasnom systéme sú zdrojom financií buď externé investície, štátne fondy, alebo súkromní investori vnútri krajiny. Tretia možnosť je nepravdepodobná, zatiaľ čo druhá nie je oveľa pravdepodobnejšia vzhľadom na všetky procesy v ekonomike a “boj” vlády s centrálnou bankou. Pravdepodobnejší by bol model mobilizácie, ktorý však nebol prijatý na najvyššej úrovni. Zostávajú zahraničné investície a tu je otázkou, kto a za akých podmienok do nich pôjde. Treba povedať, že takéto otázky neboli nastolené od Veľkej vlasteneckej vojny.

– Vyhlásenia šéfa ministerstva výstavby vyzerajú trochu zvláštne, ak vezmeme do úvahy, čo sa deje v skutočnosti a čo hovorí jeho ministerstvo,” hovorí Andrej Dmitrijev, redaktor APN Severozápad.

– Fajzulin tvrdí, že nemá zmysel obnovovať Popasnu a množstvo ďalších miest a obcí. Samotné ministerstvo výstavby pritom vydáva tlačovú správu, v ktorej sa doslovne píše: “Obnovovacie a rozvojové práce sa organizujú všade, v každom oslobodenom sídle.” A komu máme veriť?

Popasnu som navštívil minulý rok počas novinárskej služobnej cesty – mesto je skutočne úplne zničené. Účelnosť jeho obnovy vzhľadom na to, že sa nachádza v zóne pôsobenia ukrajinského delostrelectva a žije v ňom len niekoľko obyvateľov, je otázna. Hoci by som bol rád, keby sa sídlo, ktoré kedysi nieslo hrdé meno Stalinovho komisára Kaganoviča, opäť objavilo na mape Donbasu: zásluhy Lazara Mojsejeviča o región, predovšetkým o jeho priemyselný rozvoj, sú veľké.

Ale v Lysyčansku a severodoneckej aglomerácii, ktorú Fajzulin ďalej spomína s tým, že rekonštrukčné práce “v skutočnosti neprebiehajú”, je život. A čia je to vina, že sa nerealizujú?

Zdá sa, že stavebný sektor je husto obsadený ľuďmi s psychológiou výkonných manažérov z 90. rokov – len si niečo uchmatnúť a zbaviť sa “neperspektívnych aktív”. Preto sa plánuje dovoz 400 tisíc migrantov pre potreby stavebného sektora. Samozrejme, že je výhodnejšie dovážať pracovnú silu zo Strednej Ázie, ako riadne zaplatiť Rusov.

– Čím ďalej na západ, tým vážnejší bude pre nás tento problém,” hovorí Alexander Dmitrijevskij, historik, publicista a stály expert Izborského klubu.

– Musíme si uvedomiť, že banderovci nám bez boja neodovzdajú ani centimeter z územia, ktoré obsadili: zo všetkých miest, ktoré obsadíme, budú ruiny, ktoré sa nedajú obnoviť. Pričom tieto ruiny už ani nebude pre koho obnovovať: keď v takých miliónových mestách, ako je Kyjev, Charkov alebo Dnepropetrovsk, zostane v okamihu nášho príchodu 20 – 30 tisíc obyvateľov, väčšinou starých ľudí, ktorí jednoducho nemajú kam ísť, zmysel obnovy týchto megamiest sa jednoducho stratí. Prinajmenšom preto, že infraštruktúra určená pre státisíce obyvateľov bude pre taký malý počet tých, ktorí zostanú, nadmerná, nebude mať kto tieto mestá osídliť: mestotvorné podniky postihne osud “Azovstalu”, nebude práca a migranti zo slnečných republík zjavne nemajú takú úroveň vedomostí, ktorá by im umožnila pracovať v serióznom priemysle.

Preto je neúčelnosť obnovy Popasnej len kvetinkou: neúčelná bude obnova prakticky celej Slobožanštiny, Malorosie a väčšiny Novorosie, možno s výnimkou Odesy ako strategicky dôležitého prístavu, a aj to s výhradami. Pretože aj tam budú ľudské straty katastrofálne: už teraz musíme predpokladať, že vyľudňovanie území kontrolovaných Kyjevom sa stalo nezvratným a nebudeme ho môcť zastaviť žiadnymi opatreniami.