Môj profil 
Predplatné
Situáciu komplikuje aj polarizovanie kultúry zo strany mnohých politikov a mnohí zriaďovanú a nezriaďovanú kultúru vnímajú ako dva vzájomne súperiace či konkurenčné sféry. Pre agentúru SITA to uviedla kulturologička Zuzana Slušná. Ako ďalej informuje, kultúra nielen v podvedomí ľudí, ale aj v deklaráciách politikov, funguje ako príliš abstraktné slovo, ktoré odbijeme odkazovaním na bohatstvo a celospoločenskú dôležitosť.
Finančné prostriedky a rôzne formy finančnej podpory nie sú to jediné, čo kultúra potrebuje. Podľa kulturologičky tak ako aj v iných oblastiach, aj v kultúre chýba jednotný rámec priorít, formulovaný do komplexnejších a dlhodobejších cieľov, ktoré by slúžili ako základná línia kreovania koncepcií a stratégií tých oblastí, ktoré sa podľa špecifických potrieb SR, ale aj v súlade s odporučením Európske únie stanú nosnými témami pre rozvoj a podporu. „Ak je ešte stále nosnou témou Európy podpora kreatívneho priemyslu a intenzívnejšie využívanie potenciálu kultúry v rozvojových politikách, legislatívna podpora v tomto smere výrazne zaostáva. Predstavitelia zriaďovanej i nezriaďovanej kultúry však na problémy pernamentne upozorňujú,“ vysvetlila Slušná.
Situáciu neuľahčuje ani stotožňovanie kultúry s príliš konkrétnou oblasťou. „Kultúra nie sú len kroje a tradície, ale aj súčasné žánre, a to, čo sa ešte len generuje a kreuje v prejavoch tvorivosti. Na kultúre sa podieľajú profesionáli, ale kultúra tvorená profesionálmi predstavuje len jednu jej časť,“ upozorňuje kulturologička.
Podľa programového vyhlásenia je dlhodobou víziou vlády SR podpora a rozvoj kultúry, ktorá je založená na hodnotách humanity, poznania, empatie či estetiky. Víziou je aj vytváranie podmienok a priestoru na vytvorenie ústavou garantovaného práva na slobodu tvorby a vytvárania prostredia, kde sa môže naplno rozvinúť kreatívny a ekonomický potenciál kultúry.
Podľa kulturologičky aktéri kultúry, ale aj dobrovoľníci potrebujú zlepšiť podporu kultúry napríklad prostredníctvom rôznych fondov. „Hoci sa mnohé kroky už urobili, stále za okolitými krajinami výrazne zaostávame,“ dodala Slušná. Okrem kritérií, akými sú transparentnosť a odbornosť, by sa nemalo zabúdať ani na kvalitu ponúkaných tovarov a služieb, ktorá by v žiadnom prípade nemala byť meraná výlučne ako kvantitatívny parameter, a to napríklad počet divákov.
.jpg)
.jpg)
