Zabiť nenarodené dieťa v živote matky je vymoženosť liberálneho socializmu, ktorá k nám prišla zo Sovietskeho Ruska, kde boľševici dovolili legálne zabíjať nenarodené deti už v roku 1920. V roku 1950 pražský parlament prijal zákon č. 86/1950 a tento umožňoval u nás zabiť nenarodené dieťa v živote matky v troch prípadoch: znásilnenie, ohrozenie života matky a v prípade genetickej poruchy plodu.

„Usmrtenie ľudského plodu lekárom v zdravotnom ústave so súhlasom tehotnej ženy nie je trestné, ak je iným lekárom, a to úradným, zistené, že by donosenie plodu alebo pôrod vážne ohrozili život tehotnej ženy alebo že by jej spôsobili ťažkú a trvalú poruchu zdravia alebo že niektorý z rodičov trpí ťažkou dedičnou chorobou; súhlas tehotnej ženy môže byť nahradený súhlasom jej zákonného zástupcu len vtedy, ak je tehotná žena celkom pozbavená svojprávnosti alebo ak nie je schopná sa vyjadriť.“ § 218 ods. 4 zák. č. 86/1950 Zb.

V roku 1957 zákon č. 68 dôvody ešte viac rozšíril, a legálne potraty povolil aj z ďalších príčin. O práve ženy zabiť život rozhodovala tzv. interupčná komisia. Existovali okresné i krajské takéto komisie.

Ďalšie legislatívne úpravy v tejto oblasti boli na úrovni vyhlášok napr. č.104/1961, vládnych nariadení, napr. č. 126/1962 Zb., vyhlášok  č. 72/1973 Zb., č. 141/1982 Zb. až po nový zákon už Slovenskej národnej rady SSR č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva, ktorý je účinná dodnes. (Patrik Daniška, Prehľad právnej úpravy potratov na Slovensku, (viac TU).

Tento stav dovoľuje zabiť dieťa do 12. týždňa tehotenstva zo zdravotných dôvodov, ale aj na žiadosť ženy, bez udania dôvodu. Zrušili sa interrupčné komisie. Teda, ešte väčšia liberalizácia. „V roku 1988 vyvrcholilo obdobie 40-ročného rastu umelej potratovosti, bolo vykonaných 51 000 interupcií, na 100 narodených detí pripadalo 61 interupcií, úhrnná umelá potratovosť dosiahla hodnotu 1.3 a interupciou bolo ukončených 35% tehotenstiev.“ (Markéta Velická: Umelá potratovosť na Slovensku v poslednom desaťročí Slovensko v európskom kontexte. Infostat, Inštitút informatiky a štatistiky. Bratislava, (viac TU).

Na veci nič nezmenila ani nová situácia po roku 1989 a niekoľkých slobodných voľbách. Aj keď v Ústave SR z 1. septembra 1992 máme článok 15 – Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením, zákon z roku 1986 stále platí. Zmeniť tento stav jednoducho nebola priorita demokraticky volených zástupcov dlhých skoro 30 rokov.

Zásluhou poslancov Ľudovej strany Naše Slovensko sa táto téma dostala na parlamentnú pôdu až v roku 2018. Žiaľ, 12. júna po niekoľkodňovej diskusii v Národnej rade k hlasovaniu vôbec nedošlo. Stačil procedurálny návrh poslanca Juraja Blanára, aby sa hlasovanie neuskutočnilo. Argument, úplne od veci, bol: S Kotlebovcami sa nehlasuje! Rada KBS pre rodinu vydala v tejto veci svoje stanovisko ešte 29. mája 2018:

„Rada KBS pre rodinu podporuje každý návrh zákona, ktorý skvalitňuje zákonnú ochranu nenarodeného dieťaťa oproti jestvujúcemu zákonu. Každá ľudská bytosť má právo na to, aby sa absolútne rešpektovalo jej základné právo na život od počatia po prirodzenú smrť. Poslaním Cirkvi je toto prirodzené právo človeka na život chrániť a podporovať zákony, ktoré toto právo uplatňujú. Rada KBS pre rodinu podporí každé zdokonalenie takéhoto zákona bez ohľadu na to, kto zákon predkladá, pretože morálnou i spoločenskou prioritou je ochrana života a dôstojnosti človeka od počatia po prirodzenú smrť.“ (biskup Milan Chautur, CSsR, predseda Rady KBS pre rodinu, (viac TU).

Po niekoľkých mesiacoch síce teraz k hlasovaniu došlo, hoci už v hre nebol návrh zákona z dielne ĽSNS, ale od poslanca Richarda Vašečku (bývalého OĽANO, prestúpil do KDH). Bol veľmi podobný návrhu ĽSNS a Vašečka rozumne, nielen ako veriaci katolík, ale aj ako vzdelaný človek uviedol, že „Dnes už nikto nemôže tvrdiť, že nenarodené dieťa je zhlukom buniek či časťou matkinho tela,“ (napísal na facebooku). Žiaľ, v hlavách poslancov, ktorí sa prejavili ako zástancovia kultúry smrti, stále je zakorenená Darwinova vývojová teória, ktorú sa všetci ľudia už vyše sto rokov (a nielen na Slovensku) učia na základných a stredných školách. Tu je kameň úrazu! Charles Darwin (1809 – 1892) ju predstavil v roku 1859 vo svojej práci On the Origin of Species by means of natural selection and the Survival of the Fittest in the Preservation of Favoured Races. (O pôvode druhov prostredníctvom prirodzeného výberu, alebo zachovanie zvýhodnených rás v boji o život).

Evolučná teória tvrdí, že živočíchy sa počas miliónov rokov vyvinuli z jednoduchých foriem na komplexné a tieto názory sú ľuďom vštepované od ľudovej školy až po univerzity. Všade na svete… Darwinov nasledovník Ernst Haeckel (1834 – 1919) vo svojej knihe Generelle Morphologie der Organismen v roku 1866 tvrdí, že „Ontogenéza (konkrétny vývoj jedinca, teda aj človeka) je krátkym a rýchlym opakovaním fylogenézy (historického vývoja prírody)“ a teda, že v ontogenéze cicavca môžeme rozlíšiť všetky dospelé štádia jeho predkov, teda rybu, obojživelníka, plaza a až ako posledné sa objavia štruktúry daného cicavca. A tak teda človek, počatý v živote matky, nie je od počiatku človekom, len zhlukom buniek a nižším živočíchom. Preto ho možno zabiť…

Darwin, ako súčasník Karla Marxa, mal na neho veľký vplyv. Jeho predpoklad o prežití a boji v prírode je predpokladom Marxovej teórie o triednom boji a celkom iste Darwin veľmi ovplyvnil diela Marxa a Engelsa. Podľa Marxa Darwinova kniha je veľmi dôležitá a slúži ako základ v prírodných vedách pre triedny boj v dejinách.

Marx sa podpísal aj ako úprimný obdivovateľ Darwina vo svojom Kapitále, ktorý venoval Darwinovi v roku 1867. Význam jeho evolučnej teórie bol pre komunizmus zásadný. „Darwin nás zaujal históriou technológie prírody, t. j. pri tvorbe orgánov rastlín a zvierat, ktoré orgány slúžia ako nástroje výroby na udržanie života. Nevyžaduje si rovnakú pozornosť história výrobných orgánov človeka, orgánov, ktoré sú základom všetkých spoločenských organizácií?

Darwin mu odpovedal:  „Drahý pane, ďakujem vám za česť, ktorú ste mi preukázali tým, že ste mi poslali svoju skvelú prácu o Kapitále a úprimne si želám, aby som dokázal lepšie pochopiť hlbokú a dôležitú tému politickej ekonómie. Hoci naše štúdie boli odlišné, verím, že obaja dôrazne žiadame rozšírenie vedomostí a že to z dlhodobého hľadiska určite prospeje k šťastiu ľudstva. S pozdravom Charles Darwin.“

Na pohrebe Karla Marxa v Londýne Engels povedal: „Tak ako Darwin objavil zákon o evolúcii v organickej povahe, Marx objavil zákon o evolúcii v ľudských dejinách“.

Keď k tomu vezmeme do úvahy Engelsovu prácu z roku 1896 Einteil der Arbeit an der Menschwerdung des Affen (Podiel práce na poľudštení opice), naše vedomie a povedomie, že sme ľudia stvorení na obraz a podobu Božiu, sa nám dokonale zahmlí. A od toho už je veľmi blízko k predstave, že ľudský jedinec pred svojim narodením nie je ešte človek, a preto na život nemusí mať právo.

Americký botanik, prof. Conway Zirckle vysvetľuje, prečo zakladatelia komunizmu okamžite prijali Darwinovu teóriu: „Marx a Engels prijali evolúciu takmer hneď po tom, ako Darwin zverejnil dielo O pôvode druhov. Evolúcia bola práve to, čo zakladatelia komunizmu potrebovali vysvetliť, ako by ľudstvo mohlo vzniknúť bez zásahu akejkoľvek nadprirodzenej sily a následne by ho bolo možné využiť na posilnenie základov svojej materialistickej filozofie.“

Darwin mal nepopierateľný a hlboký vplyv na diela Karla Marxa a Friedricha Engelsa v rozvoji komunizmu. Hoci Darwinom nebol zamýšľaný, ale vplyv jeho evolučnej teórie sa ukázal ako motor najvýznamnejšieho hnutia sociálneho inžinierstva 20. storočia. A nielen v rokoch 1917 – 1989. Jeho dôsledky znášame dodnes.

Prebiehajú vôbec nejaké debaty o tom, ako by vyzeralo 20. storočie bez evolučnej teórie a bez Karla Marxa. A čo si myslíte vy? Pýta sa americký biológ prof. Richard William Nelson. (viac TU).

Ako hlasovali o novele potratového zákona poslanci v NR SR 8. februára 2019

Hlasovali ZA: 48

Smer-SD: Juraj Blanár, Vladimír Faič, Martin Glváč, Marián Kéry, Dušan Muňko, Ján Podmanický

SNS: Eva Antošová, Radovan Baláž, Tibor Bernaťák, Andrej Danko, Anton Hrnko, Karol Farkašovský, Stanislav Kmec, Magdaléna Kuciaňová, Jaroslav Paška, Peter Pamula, Eva Smolíková, Juraj Soboňa, Štefan Zelník

Most-Híd: Eduard Adamčík

ĽSNS: Martin Beluský, Stanislav Drobný, Natália Grausová, Ján Kecskés, Marian Kotleba, Martin Kotleba, Peter Krupa, Milan Mazurek, Stanislav Mizík, Ján Mora, Jana Nehézová, Rastislav Schlosár, Milan Uhrík

Sme rodina: Milan Krajniak, Peter Pčolinský, Peter Štarchoň

OĽaNO: Elena Červeňáková, Martin Fecko, Soňa Gaborčáková, Eduard Heger, Marek Krajčí, Jozef Lukáč, Ján Marosz, Veronika Remišová, Miroslav Sopko, Anna Verešová

Nezaradení: Igor Janckulík, Richard Vašečka

Poznámka: Poslnec SNS Anton Hrnko po hlasovaní vyhlásil, že hlasovali za, avšak ich zariadenie to nezaznamenalo. Z hlasovania sa „vyvinil“ aj NR SR Andrej Danko, ktorý tvrdil, že to nestihol v čase hlasovania.

PROTI: 31

Smer-SD: Ladislav Andreánsky, Michal Bagačka, Robert Fico, Dušan Galis, Jozef Ježík, Mikuláš Krajkovič, Jozef Valocký, Ľubomír Vážny,

Most-Híd: Péter Vörös, Lucia Žitňanská

SaS: Alojz Baránik, Natália Blahová, Jana Cigániková, Ľubomír Galko, Miroslav Ivan, Eugen Jurzyca, Martin Klus, Milan Laurenčík, Radoslav Pavelka, Zuzana Zimenová

OĽaNO: Ján Budaj, Alan Suchánek, Oto Žarnay

Sme rodina: Ľudovít Goga, Rastislav Holúbek, Boris Kollár, Petra Krištúfková, Zuzana Šebová

Nezaradení: Miroslav Beblavý (Spolu), Martin Poliačik (PS), Martina Šimkovičová

Zdržali sa: 40

Smer-SD: Vladimír Baláž, Jaroslav Baška, Ľuboš Blaha, Dušan Bublavý, Jozef Buček, Jozef Burian, Dušan Čaplovič, Miroslav Číž, Igor Federič, Tibor Glenda, Pavol Goga, Augustín Hambálek, Igor Choma, Peter Chudík, Mária Janíková, Dušan Jarjabek, Ladislav Kamenický, Maroš Kondrót, Stanislav Kubánek, Ján Kvorka, Róbert Madej, Ľuboš Martinák, Vladimír Matejička, Martin Nemky, Milan Panáček, Ľubomír Petrák, Róbert Puci, Ján Senko, Peter Šuca, Erik Tomáš,  Jana Vaľová, Ľubomír Želiezka Most-Híd: Ladislav Balódi, Tibor Bastrnák, Martin Fedor, Elemér Jakab, Štefan Vavrek

SaS: Peter Osuský

Nezaradení: Marek Maďarič, Peter Marček, Juraj Kolesár (bývalý člen ĽSNS)

Nehlasovali: 3

Smer-SD: Peter Náhlik

SaS: Karol Galek, Jozef Rajtár

OĽaNO: Silvia Shahzad

Neprítomní: 28

Smer-SD: Emil Ďurovčík, Peter Kresák

SNS: Tibor Jančula, Dušan Tittel

Most-Híd: Peter Antal, Béla Bugár, Katarína Cséfalvayová, Andrej Hrnčiar, Irén Sárközy

SaS: Ondrej Dostál, Branislav Gröhling, Lucia Ďuriš Nicholsonová, Renáta Kaščáková, Jana Kiššová, Vladimír Sloboda, Anna Zemanová

OĽaNO: Viera Dubačová, Gábor Grendel, Igor Matovič, Natália Milanová

Sme rodina: Adriana Pčolinská

Nezaradení: Alena Bašistová, Katarína Macháčková (Spolu), Jozef Mihál (Spolu), Simona Petrík, Zsolt Simon, Juraj Kolesár

K tomuto hlasovaniu sa vyjadril aj výkonný sekretár KBS dp. Anton Ziolkovský. V Katolíckych novinách síce nie, ale na www.hlavnespravy.sk sme si mohli prečítať:

„Chcem sa poďakovať 46 odvážnym a statočným poslancom a poslankyniam naprieč politickým spektrom, ktorí sa verejne prihlásili k ochrane života a boli ochotní hlasovať za zákon, ktorý by situáciu zlepšil,“ napísal, pričom sa poďakoval aj dlhoročným aktivistom, ktorí sa venovali prolife. Tí, paradoxne, slovenské prolife hnutie sklamali vo chvíli, keď sa ešte na konci uplynulého roka so zákonom na potratové reštrikcie prihlásila Kotlebova ĽSNS, a niektoré ikony prolife v súčasnosti aktívne v parlamente spolu s Fórom života vyhlasovali, že za Kotlebov zákon netreba hlasovať a obviňovali ho, že chce z ochrany nenarodených detí vytĺcť politický kapitál. Kotleba tentokrát podobným úvahám zabránil tým, že svoj návrh na ochranu nenarodených tesne pred hlasovaním stiahol, aby nik nemal „morálny problém“ hlasovať za ochranu života a aby tak zahlasovali aspoň za Vašečkov takmer totožný návrh s malými odchýlkami. Kotleba ukázal, že mu pri tejto téme nejde o politický kapitál. Treba sa poďakovať R. Ficovi a A. Dankovi za ich veľkodušnosť a dôveru dať poslancom svojich strán pri hlasovaní voľnú ruku. V tomto rozhádanom parlamente, kde koalícia a opozícia idú zvyčajne po sebe veľmi tvrdo, to nie je bežné. A treba vysloviť vďaku aj M. Kotlebovi a jeho strane za to, že pred časom v parlamente túto tému nanovo otvoril a dnes neočakávane stiahol svoj návrh, aby čím viacerým umožnil hlasovať za ten Vašečkov. Takto vlastne ukázal, že mu ide o vec a nielen o politický kapitál.“ (viac TU)

Budeme na ďalšiu príležitosť a diskusiu o ochrane ľudského života pred narodením čakať ďalších 30 rokov, alebo nastane už po ďalších parlamentných voľbách?

ThDr. Ján Košiar