Môj profil 
Predplatné
Bratislava 27. júla (TASR) – Ktorá žena prežila pád z desať km výšky po explózii lietadla spôsobenej teroristami, prečo sa Ivan Melicherčík nazýva homo danubianis a prečo nevycestoval na Island, aký je rozdiel medzi agentúrnou správou a reportážou, aj to prezrádza kniha s názvom Zberateľ alebo zmluva s diablom. Napísal ju publicista Peter Uličný formou rozhovoru so spomínaným zberateľom umenia.
"Dych vyrážajúce množstvo a pestrosť Melicherčíkovej zbierky boli síce dostatočným dôvodom, aby moje odchody od neho pripomínali chôdzu astronautov na lunárnom povrchu, ale bolo v tom aj čosi iné. Príbeh jeho zbierky je o návštevách stoviek ateliérov, tisíckach hodín strávených dialógmi s umelcami, o spoločne zdieľanej vášni pre svet umenia, ktorého zmyslom je robiť ten náš život o čosi krajší, znesiteľnejší a obývateľnejší," vyznáva sa v úvode Uličný. Podľa neho Melicherčík vášeň z cestovania a zbieranie umenia bravúrne spojil s 24-hodinovým povolaním žurnalistu do neuveriteľnej pestrej cesty – diaľnice, ktorá vedie bez odbočiek k vysnívaným obzorom.
"Zberateľstvo je vášeň hraničiaca občas s horúčkou, možno aj s posadnutosťou. V extrémnych prípadoch môže prerásť do sebazničujúcej mánie či chorobnej závislosti," varuje Melicherčík, ktorý vie, že zo zberateľov sa stali aj bezdomovci.
Sám ako sedemročný sa začal venovať tomuto koníčku zbieraním známok, odznakov, pohľadníc, obalov so žuvačiek, mincí, neskôr chrobákov, vtáčích pierok, zaujímavých kameňov, autogramov známych ľudí, vreckových hodiniek či fajok. Počas štúdia žurnalistiky zbieral noviny a časopisy. Tie si aj nechal posielať z rôznych krajín a zo zahraničných ciest si ich nosil, až kým byt nepripomínal zberné suroviny. Potom nasledovalo okúzlenie spisovateľom Julesom Vernem, ilustrátorom Zdenkom Burianom a Afrikou.
"Napriek všetkým nebezpečenstvám a nástrahám my moja vášeň ďaleko viac dala než vzala," hodnotí Melicherčík vyše 30-ročné zberateľstvo umenia. Zároveň radí, ako nezbierať všetko z výtvarného umenia, ale hodnotne profilovať zbierku so špecifickým zámerom. On je najviac „postihnutý“ tvorbou Mikuláša Galandu a Galandovcov, slovenskou a českou avantgardou, kubizmom, africkým kmeňovým a naivným kovačickým umením. Jeho očarenie slovenskou Kovačicou v bývalej Juhoslávii dokumentuje vyše sto návštev, množstvo napísaných článkov a niekoľko kníh, za čo mu domáci udelili ako jedinému cudzincovi Cenu Kovačice.
Vyše 330 stranová kniha umožňuje nazrieť do ateliérov a nevšednejšie spoznať umelcov z rôznych krajín sveta. Tiež vidieť cyklus chorvátskych morských olejomalieb Martina Benku, nakreslené európske mestá Emerika Feješa, figuratívne obrazy Jiřího Načeradského, beštiáre Jana Švankmajera, sochy Otta Guttreunda či ikony africkej drevorezby – sochy mbulu ngulu. Čitateľ sa dozvie, ktorý jediný Slovák vystavoval v legendárnom Louvri, všeličo o falzifikátoch i prečo Melicherčík vystúpil zo Spoločnosti zberateľov umenia, ktorú inicioval. Tiež o tom, že roky nemôže nájsť priestory pre svoju zbierku afrického umenia, ktorú chce darovať a hrozí, že skončí v zahraničí. Samostatnou časťou knihy je 13. komnata zberateľa v podobe 49 úsmevných, kurióznych a rozprávačsky hravých príbehov z návštev galérii.
"Je to prvá rozsiahla publikácia, ktorá dá mnoho impulzov a informácií pre každého zberateľa, dokumentárna kniha postavená na faktoch. Je v nej množstvo príhod, stretnutí, rozhovorov i 420 fotografií," povedal pre TASR Melicherčík, ktorý na štyroch kontinentoch navštívil asi 60 krajín a vyše 700 ateliérov.
.jpg)
