Brusel/Štrasburg/Bratislava 6. februára 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP/Hektor Pustina)
Nová stratégia Európskej komisie, ktorá by mala priviesť krajiny západného Balkánu do Európskej únie, je súčasťou intenzívneho záujmu Únie o dianie v tomto regióne, uviedol pre TASR poslanec Európskeho parlamentu (EP) Eduard Kukan (nezávislý).
Slovenský europoslanec, ktorý je členom Výboru EP pre zahraničné veci a vedúcim Delegácie pri Parlamentnom výbore pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Srbsko, pripomenul, že vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci Federica Mogheriniová a eurokomisár pre rokovania o rozšírení Johannes Hahn v utorok pred europoslancami v Štrasburgu predstavili súbor 57 aktivít pre obdobie 2018-2020. Tie tvoria súčasť šesťbodovej rozširovacej stratégie EÚ pre krajiny západného Balkánu.
Kukan upozornil, že aj europarlament podporuje “strategický cieľ” integrácie krajín tohto regiónu do Únie, zároveň však naznačil, že ide o proces, ktorý si bude vyžadovať mnoho úsilia zo strany balkánskych partnerov.
“Zodpovednosť je však aj na našich pleciach. Musíme sa postupne pripraviť na deň, keď bude mať Európska únia viac ako 27 členov. Momentálne rokujeme o pristúpení s Čiernou Horou a Srbskom, ktoré stoja na čele rokovaní. Dúfam, že sa k nim čoskoro pripojí aj Albánsko a Macedónsko. Nemali by sme v tomto procese poľavovať,” opísal situáciu Kukan.
Podľa jeho slov bude základným hodnotiacim kameňom pokroku týchto krajín stav v oblasti právneho štátu a rešpektovanie základných ľudských slobôd. Dodal, že aj napriek jasne nastaveným podmienkam a kritériám to bude pre EÚ znamenať neustálu prácu s partnermi najmä v oblastiach fungovania demokratických inštitúcií, právneho štátu, občianskych slobôd, slobody médií či nastavenia zahraničnej politiky.
“Nemôžme si dovoliť prijať krajiny, ktoré nebudú dostatočne pripravené zdieľať základné hodnoty Európskej únie,” spresnil. Kukan zároveň upozornil, že dôležitou súčasťou balkánskej stratégie EÚ je potreba vyriešiť viaceré bilaterálne spory, ktoré sú stále súčasťou politického napätia v regióne.
“Dlhodobo vnímam tieto spory ako niečo, čo zabraňuje skutočnému zmiereniu a spolupráci medzi jednotlivými krajinami. Bohužiaľ, čoraz častejšie sa tiež stávajú súčasťou krajne pravicovej rétoriky. Je preto v záujme EÚ, aby aktívne pomáhala pri ich riešení a našla mechanizmy, ktoré by umožnili ich vyriešenie,” skonštatoval europoslanec.