Uplynulý pondelok už dostal v globálnej ekonomike prívlastok „čierny“. Prečo začali burzy jedna po druhej padať ako domčeky z kariet, môže to prerásť do finančnej krízy a následne do globálnej hospodárskej krízy a ako to ovplyvní Rusko? pýta sa autorka Oľga Samofalová v ruských novinách Vzgljad

Japonský index Nikkei sa na konci obchodovania deň predtým prepadol o 12,4 %. Takýto rekordný pokles sa nestal od roku 1987. Ázijské trhy – taiwanský, hongkonský, istanbulský – začali ďalej klesať. Európske trhy prudko klesli. A reťaz poklesov odštartovalo hneď niekoľko udalostí. Všetko sa to začalo minulý týždeň – v Spojených štátoch.

„Pád svetových akciových trhov sa začal po piatkovom zverejnení slabých údajov o trhu práce v USA, ktoré zvýšili pravdepodobnosť recesie v krajine. Ďalší tlak na americký akciový trh vyvinul 32-percentný pokles hodnoty cenných papierov spoločnosti Intel koncom minulého týždňa v dôsledku neúspešnej finančnej správy za druhý štvrťrok 2024. Cez víkend tiež vyšla najavo informácia o predaji akcií spoločnosti Apple jedným z hlavných aukcionárov spoločnosti – Warrenom Buffettom. K „špirálovému efektu“ sa ďalej pridalo nečakané zvýšenie kľúčovej refinančnej sadzby v Japonsku: investori sa začali zbavovať japonských aktív,“ hovorí Vladimir Černov, analytik spoločnosti Freedom Finance Global.

USA zverejnili údaje o nezamestnanosti, ktorá sa ukázala byť najvyššia za posledné tri roky. Počet návrhov na vyhlásenie konkurzu podľa článku 11 vzrástol na 12-ročné maximum, pričom Fed ponechal sadzbu nezmenenú už osem zasadnutí po sebe.

„Takmer súčasne s obavami z prepadu americkej ekonomiky do recesie pred znížením sadzieb Fedu Bank of Japan nečakane zvýšila svoju kľúčovú sadzbu, čo bolo bolestivé rozhodnutie pre miestny akciový trh, najmä pre japonských vývozcov. Japonský index Nikkei, ktorý zaznamenal maximálny pokles od roku 1987, ťahal nadol väčšinu burz krajín APAC. Nastal dominový efekt: výpredaje sa prehnali Európou, Tureckom a index Mosbirji nezostal pozadu, hoci jeho straty sú v porovnaní so zahraničnými benchmarkmi mierne,“ hovorí Alexander Bachtin, investičný stratég spoločnosti BKS Investment World.

V kolapse svetových akciových trhov je prítomná aj vysoká špekulatívna zložka, keďže index strachu (VIX Index) dosiahol maximum za posledné štyri roky a v roku 2020 dosiahol hodnoty začiatku pandémie Covid-19, dodáva Chernoff.

Veľkou otázkou teraz je, aké budú dôsledky? Je tento prepad dočasný a trhy sa rýchlo zotavia, alebo ide o začiatok novej globálnej krízy?

Dôležitý ukazovateľ, VIX (index strachu), začiatkom tohto týždňa prudko vyskočil na 37, čo je takmer trojnásobok hodnoty 13 z polovice júla.

„Silný nárast indexu VIX predtým často sprevádzali otrasy mimo akciových trhov. Trojnásobný nárast indexu VIX bol predtým v roku 2011 počas európskej dlhovej krízy a päťnásobný nárast indexu VIX sa zhodoval s krízami v rokoch 2008 a 2020,“ poznamenáva Alexander Potavin, analytik spoločnosti FG Finam.

V dôsledku toho teraz situácia vyzerá takto: index VIX nasal trojnásobok, akciový index Nasdaq-100 (kde sú technologickí giganti s najväčšou kapitalizáciou) klesol z júlových maxím o takmer 17 %, kurz japonského jenu ako bezpečného aktíva posilnil o 12 % a dolárový index oslabil o 2,5 %.

„Naposledy index volatility tak prudko vzrástol v marci 2020 – vtedy vrcholila globálna pandémia, keď sa mnohé ekonomiky dostali do karantény. Vtedy sa index VIX vyšplhal na 80, akciový index Nasdaq sa prepadol o 30 %, kurz japonského jenu stúpol o 10 % a dolár lokálne oslabil o 4,5 %. Ako vidíte, rozsah problémov vtedy a teraz bol odlišný. Od jari 2020 až doteraz index VIX lokálne nestúpol nad 38 a obdobie vysokej volatility spravidla netrvalo dlhšie ako dva týždne. Preto môžeme očakávať, že tento týždeň by mohol byť pre globálne menové a akciové trhy rozhodujúci. Buď budeme svedkami lokálneho vypnutia rizika, alebo pôjde o začiatok nového strednodobého klesajúceho trendu,“ tvrdí Potavin.

Podľa jeho názoru, najprezieravejším investorom bol Warren Buffett, ktorý na konci druhého štvrťroka zvýšil podiel hotovosti vo svojich portfóliách – a to je hlavné pravidlo pri všetkých krízach.

Hotovostný majetok Berkshire Hathaway dosiahol rekordnú hodnotu 277 miliárd dolárov po tom, ako sa miliardár zbavil akcií Apple v hodnote 76 miliárd dolárov, čo prekvapilo nezvyčajnosťou jeho rozhodnutia.

Európa sa prepadá za Áziou

Odborníci sú presvedčení, že svetové centrálne banky ešte zakročia a zabránia eskalácii krízy.

Centrálne banky však majú spôsoby, ako zabrániť novej globálnej kríze tým, že upokoja nepokoje na akciových trhoch. Predovšetkým dúfajú v mimoriadne zasadnutie Federálneho rezervného systému, na základe ktorého by sa znížila kľúčová sadzba, čo by mohlo upokojiť svetové finančné trhy. Prezident Federálneho rezervného systému v Chicagu Austan Goolsbee ubezpečuje, že Fed určite zareaguje na známky slabosti ekonomiky znížením prísnych úrokových sadzieb.

„Je nepravdepodobné, že by to viedlo ku globálnej finančnej kríze, ale mohlo by to prehĺbiť niektoré problémy – prinajmenšom vo finančnom sektore v niekoľkých krajinách alebo v jednotlivých finančných inštitúciách. Všetky krajiny majú slabé miesta. Ide o vysoké zadlženie, problémy v bankovom sektore, infláciu, demografiu a ďalšie. Nepoznáme úplne mieru zraniteľnosti niektorých sektorov ekonomiky voči vonkajším faktorom, ale vo všeobecnosti sú dnes nerovnováhy v globálnej ekonomike vysoké,“ hovorí Ksenia Bondarenková, docentka na Katedre svetovej ekonomiky Fakulty svetovej ekonomiky a svetovej politiky Národnej výskumnej univerzity VŠE.

Na uhasenie požiaru bez toho, aby to prinieslo novú globálnu hospodársku krízu, by bolo potrebné znížiť dlhové zaťaženie vo svete, predovšetkým v Spojených štátoch, a výrazne znížiť geopolitické napätie, tvrdí expertka. Ani prvé, ani druhé sa však v blízkej budúcnosti neočakáva. V prípade skutočných problémov ohrozujúcich svetovú ekonomiku budú krajiny G7 s najväčšou pravdepodobnosťou opäť zachraňované prostredníctvom dodávania obrovského množstva likvidity vo forme kvantitatívneho uvoľňovania, dodáva Bondarenková.

Akciový trh v USA čaká "niekoľko závratných dní"

Pokiaľ ide o Rusko, turbulencie na svetových akciových trhoch sa dotkli aj indexu Mosbirž, jeho pokles je však miernejší – 2,6 %. „Náš trh, hoci sa v roku 2022 izoloval od západného kapitálu, je stále závislý od toho, čo sa deje na svetových burzách prostredníctvom cien surovín, ktoré v dôsledku obáv o stav svetovej ekonomiky klesajú. Vývozcovia surovín tvoria z hľadiska kapitalizácie približne 60 % indexu Mosbirž a pre nich sú klesajúce ceny komodít negatívnym faktorom, najmä pri relatívne silnom rubli,“ vysvetľuje Natalia Malych, vedúca oddelenia akciových analýz spoločnosti Finam. Ceny ropy klesli na 76 USD za barel.

Pokiaľ ide o kurz rubľa, ten si naďalej žije svojím životom: mimoburzový trh Ruskej federácie sa stal pomerne neprehľadným, konštatuje Potavin. Kurz dolára klesol na 84,8 rubľa.