Prideľovanie migrantov jednotlivým krajinám EÚ na princípe kvót podľa výšky HDP alebo počtu obyvateľov danej členskej krajiny pred pár rokmi neprešlo a načas ostalo ticho. Bolo však jasné, že je to ticho pred búrkou – a tá búrka sa blíži. Brusel sa totiž svojich plánov ani náhodou nevzdal a pripravil podobné kvóty, ale tak, aby to ako kvóty nevyzeralo: volá sa to „Pakt o prisťahovalectve a azyle“ (ďalej pakt).

Už nie povinné kvóty, po novom to je „dobrovoľná solidarita“

O tom pakte mala prebiehať celoeurópska diskusia, ale „prebieha“ v duchu známeho ruského vtipu „začem bukvy – vsjo jasno“. A ak náhodou sa o pakte začne hovoriť, tak to iba propagandisti sa snažia občanom vysvetliť, že migrácia je dobro a požehnanie (aká je realita, o tom sme písali napríklad TU). A že rozhodne „netreba podľahnúť zbytočnej panike, lebo ani najnovší návrh Európskej komisie v oblasti migrácie a azylu o ničom takom ako kvóty nehovorí“. Ako je aj pravda, pakt naozaj nič také nehovorí – kvóty totiž nazýva inými slovami.

Teraz sa nehovorí o kvótach, ale o dobrovoľnej solidarite. Jej „dobrovoľnosť“ spočíva v tom, že si členský štát svoju kvótu migrantov (pod týmto výrazom máme na mysli najmä problémovú časť migrantov) buď zoberie dobrovoľne, alebo bude povinný prevziať zodpovednosť za ich návrat do domovskej krajiny, čo je však za daných okolností obrovský problém. V prípade, že sa vyhostenie nepodarí, zostanú tí migranti danej krajine na krku. Pri takto nastavených pravidlách bude pre krajinu výhodnejšie si ich rovno nechať – ale hurá, dobrovoľne! (Písali sme o tom napríklad TU).

Je to teda bezočivý spôsob ako ľudí v Európe oklamať, aby tentoraz už neodmietli túto agendu, ktorej výsledkom bude, že európske národy a štáty, vrátane Slovenska, stratia právo rozhodovať o tom, kto príde do ich krajiny žiť. To by mohlo aj u nás v pomerne krátkom čase znamenať vytvorenie paralelných cudzích spoločenstiev s ich spôsobom života, náboženstvom a pravidlami – a perspektívne aj problémami, ktoré vidíme dnes v západoeurópskych krajinách.

A čo na to najvyšší predstavitelia nášho štátu? Aký je ich postoj k tomuto podvodu s kvótami zabalenými ako „dobrovoľná solidarita“? Bude niekto z nich bojovať za národné a štátne záujmy občanov Slovenskej republiky? Pozrime sa na nich zaradom.

Prezidentka Zuzana Čaputová

Prišla z Progresívneho Slovenska a zasadzovala sa o prijatie Globálneho migračného paktu OSN, ktorého je nový pakt EÚ praktickým naplnením, a ktorý väčšina slovenských politikov pred časom odmietla. Teda ona bezpochyby bude prvá, kto bude s prijatím paktu nadšene súhlasiť. To je jediné, čo sa tu dá konštatovať.

Predseda parlamentu Boris Kollár

Kollár sa ako jediný z celej koalície k tejto veci ozval (viď tu). Uviedol, že migračný pakt sa pripravuje bez vedomia občanov EÚ a odmietol prerozdeľovanie migrantov na základe kvót.

Zdôraznil potrebu verejnej diskusie o tejto veci a dokonca občanov vyzval, aby sa k téme vyjadrili na stránke www.saveurope.sk, kde je spustená aj petícia na zastavenie paktu.

Bude Boris Kollár tým slovenským hrdinom, ktorý spolu s jeho hnutím, opozíciou a možno aj časťou „rebelov“ z ostatných koaličných strán pakt aj s rafinovane zabalenými novými kvótami odmietne? Je to vo hviezdach…

Predseda vlády Eduard Heger

Väčšinový občiansky názor hovorí, že Heger nie je samostatne konajúcou premiérskou bytosťou, ale iba vykonávateľom myšlienok svojho divotvorného šéfa. Napríklad poslanec Ľuboš Blaha (Smer-SD) o Hegerovi hovorí, že keď bude na pretrase dňa migrácia, tak Heger bez reptania podpíše čokoľvek, aj keby mal Slovensko premeniť na jeden veľký azylový tábor: „Ruku na srdce, ľudia: naozaj si niekto myslí, že Eduard Heger zareže nový bruselský migračný pakt? Veď on je len taký panáčik na kľúčik. Zakrútite kľúčikom a on vám zaspieva americkú hymnu. Alebo Ódu na radosť. Podľa toho, komu práve treba vliezť do útrob.“

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok

Samozrejme, minister zahraničných vecí Korčok existenciu akýchkoľvek nových kvót popiera. Podľa neho je Slovensko principiálne proti kvótam. Hovorí, že nevie o tom, že by niekto v koalícii akceptoval povinné kvóty – čo je aj pravda, keďže o kvótach sa už dávno nehovorí, teraz sa hovorí o pakte. A keď sa pána ministra spýtate na pakt, odpovie vám čistou washingtonskou bruselčinou, že Slovensko sa zachová lojálne a zodpovedne. Preložiť do normálneho jazyka si to viete aj sami: urobíme, čo prikáže pán.

Takže otázka na záver: postavia sa naši čelní predstavitelia k prijatiu kvót v novom balení principiálne? Zdá sa, že áno: z vyššieho princípu zrejme schvália, čo z Bruselu príde príkazom.

Alebo nás milo prekvapia?

P.S. Mimochodom, viete koho vládna junta ustanovila za riaditeľa Migračného úradu Ministerstva vnútra? Je ním Ján Orlovský, bývalý riaditeľ Nadácie otvorenej spoločnosti – o ktorej je známe, že je otvorená až príliš. Treba ešte niečo dodávať?

Ivan Lehotský