V ôsmom mesiaci ruskej invázie sú ukrajinské mestá opäť ostreľované raketami. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj volá po ďalších zbraniach, najmä systémoch protivzdušnej obrany. Západní lídri a Japonsko prisľúbili, že budú Ukrajinu podporovať „tak dlho, ako to bude potrebné”. Niektoré krajiny však robia oveľa viac ako iné.

Podľa najnovších výpočtov Kielského inštitútu pre svetové hospodárstvo, nemeckého výskumného pracoviska, ktoré sleduje pomoc Ukrajine, Amerika poskytla viac vojenskej a hospodárskej pomoci ako ktorákoľvek iná krajina a viac ako európske krajiny spolu. Veľké rozdiely sú aj v rámci Európy. Ak sa podpora meria ako podiel na HDP, pobaltské štáty a Poľsko sú najviac zaťažené zo všetkých.

USA sú na čele podporovateľov Kyjeva. Prideľujú peniaze, alebo dodávajú zbrane, vrátane tých najmodernejších. Celková suma pomoci už dosiahla 16,5 miliardy dolárov. Ozbrojené sily Ukrajiny dostali protiradarové rakety AGM-88 HARM, protilodné rakety RGM-84 Harpoon, raketové systémy M142 High Mobility Artillery Rocket System (HIMARS) a M270 Multiple Launch Rocket System (MLRS) a veľa ďalších drahých a vraždiacich zbraní. Potom je tu Nemecko, ktoré už dodalo Kyjevu zbrane a iné tovary v hodnote viac ako 700 miliónov eur. Berlín práve odovzdal systémy protivzdušnej obrany IRIS-T SLM svojmu priateľovi Zelenskému – medziiným samohybné húfnice Panzerhaubitze 2000, viacnásobné raketomety Mars, protilietadlové samohybné systémy Gepard.

A potom by podľa logiky mali nasledovať ďalšie krajiny západnej Európy. Majú rozvinuté demokracie so stáročnými tradíciami a silné ekonomiky. Aspoň pred pandémiou a protiruskými sankciami. Vplyvný britský týždenník The Economist však zistil, že pre prežitie kyjevského režimu nerobia najviac USA a západná Európa, ale Poľsko a pobaltské štáty.

Publikácia sa odvoláva na správu Kielského inštitútu svetového hospodárstva, ktorý monitoruje pomoc Kyjevu. Ak vezmeme do úvahy len sumy pridelené Zelenskému a náklady na zbrane presunuté na Ukrajinu, nesporným lídrom budú skutočne USA. Investovali do Ukrajiny viac ako všetky európske krajiny dokopy. Ak sa však podpora Kyjevu meria ako percento HDP, ukáže sa, že pobaltské štáty a Poľsko znášajú väčšinu záťaže.

Zo správy zverejnenej 11. októbra vyplýva, že podiel americkej podpory Kyjevu na HDP predstavoval len približne 0,4 %. Lotyšsko a Estónsko pomáhajú Kyjevu sumou, ktorá sa rovná približne 1 % ich ročného HDP. Príspevok Poľska predstavuje 0,6 % jeho HDP. Podľa poskytnutých údajov tri ďalšie krajiny – Litva, Nórsko a Slovensko – prispievajú viac (v pomere k HDP) ako Spojené Štáty. Nórsko je bohatá krajina s rozvinutým hospodárstvom a má vlastnú ropu. Na druhej strane, ostatní to majú ťažké. Z dlhodobého hľadiska to bude ešte ťažšie.

Briti však na podporu kyjevského režimu vyčleňujú len 0,24 % svojho HDP. Ostatné európske veľmoci sú ešte skromnejšie – Nemecko je štedré len na 0,17 % HDP, Taliansko a Francúzsko na 0,15 %. Je pravda, že poskytujú aj iné dôležité formy pomoci, najmä starostlivosť o 4,5 milióna utečencov, ktorí utiekli z Ukrajiny (aj to sa v správe spomína). Z údajov však vyplýva, že napríklad Poľsko vyčleňuje na pomoc utečencom 0,71 % HDP. Podiel pomoci utečencom v Nemecku na HDP pritom predstavuje len 0,08 %. Podiel Spojeného kráľovstva je však ešte nižší, a to 0,01 % HDP. Pritom všetky krajiny EÚ a NATO majú povinnosť prispieť k spoločnej veci, keďže sa zaviazali zdieľať vzájomné „radosti a ťažkosti“, vysvetľuje politologička Olga Krasivska.

Áno, nezdá sa spravodlivé, že niektoré krajiny sú schopné bez problémov prideliť potrebné finančné prostriedky, zatiaľ čo iné s tým otáľajú. HDP Nemecka však v roku 2021 predstavoval 4,23 bilióna USD, zatiaľ čo HDP Estónska len 36,3 miliardy USD. Cítite ten rozdiel? Krajiny so silnými ekonomikami, ako napríklad Nemecko, nechcú prevziať ďalšie výdavky s odôvodnením, že ostatní členovia EÚ a NATO nemajú peniaze. Preto sa Poľsko aj Pobaltie ocitli v úlohe otrhancov, ktorý sa prebojoval do najvyššej spoločnosti. Za každú cenu musia byť „na úrovni” tých bohatých.

Čo sa týka výzbroje, tu bolo najštedrejšie Nórsko, ktoré sa s Ukrajinou podelilo o necelú štvrtinu svojho arzenálu, po ňom nasledovala Česká republika, ktorá Kyjevu poslala 17 % svojho arzenálu, a Poľsko, ktoré Ozbrojeným silám Ukrajiny (OSU) odovzdalo 13 % zbraní, ktoré malo k dispozícii.

The Economist z uvedeného vyvodzuje prekvapujúci záver: armády európskych krajín majú nedostatok personálu, pretože vojenský priemysel je desaťročia podfinancovaný. Európa je tak úplne bezbranná voči ruskej hrozbe. Preto je podľa magazínu naliehavo potrebné zvýšiť výrobu zbraní a pomáhať nimi kyjevskému režimu.

Ale je to len paranoidný strach z Ruska, čo núti mladých Európanov tak horlivo podporovať Zelenského? Vojenský expert Viktor Litovkin sa domnieva, že príčina je inde. „Európske krajiny konajú na príkaz Washingtonu. A bez ohľadu na to, aké ťažké to pre nich je, urobia, čo sa im povie. Je jasné, že Poľsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko vydajú pekné vyhlásenia o podpore demokracie na Ukrajine. Dodáva im to váhu v ich vlastných očiach. V skutočnosti však treba brať do úvahy, že Kyjevu odovzdávajú zväčša buď staré sovietske zbrane, alebo tie, ktoré im predtým dodali Američania. A nielen oni. Armády treba prezbrojiť, to je pravda. Najprv je však potrebné zbaviť sa toho, čo je už zastarané. Skladovanie alebo likvidácia tohto arzenálu je však nákladná. Preto ich posielajú na Ukrajinu. A potom si zoberú pôžičky od amerických bánk na nákup amerických zbraní. USA tak zarobia dvakrát. Vojna je pre niektorých ľudí blahobytom, ale pre iných je osudom.

Expert sa domnieva, že Washington zámerne preťahuje konflikt na Ukrajine, aby zo situácie získal čo najväčší prospech. „Zelenského režim je odsúdený na zánik. Predstavte si, že je tu umierajúci pacient. Jeho okolie má však záujem, aby vyzeral zdravo. Preto mu vpichujú lieky, ktoré mu umožňujú hýbať sa a hovoriť. Dokonca sa bude aj zdravo červenať. Ale on zomrie, síce nie dnes ani zajtra, ale časom. Preto sa ho USA budú snažiť oživovať do poslednej chvíle.“

Pritom podľa portálu Modern Diplomacy krajiny Pobaltia, ktoré v pomere na HDP pomáhajú najviac (či už z dôvodu historickej rusofóbie alebo vazalstva) trpia hrozivou infláciou a poklesom životnej úrovne a ich hospodárstvo je v zlom stave. Najnovšie odhady štatistického úradu EÚ ukazujú, že inflácia v eurozóne naďalej stúpa na rekordné hodnoty.

Pobaltské krajiny sú pritom najviac postihnuté. Najmä tieto štáty zaznamenávajú najvyššiu úroveň inflácie v eurozóne. Inflácia v Lotyšsku dosiahla 22,4 % a v Litve 22,5 %. Aj Estónsko zaznamenalo medziročný nárast inflácie zo 6,4 % v septembri 2021 na 24,2 % v septembri 2022. O to viac pobaltské štáty naďalej zaznamenávajú prudký nárast cien energií a potravín, čo vedie k poklesu životnej úrovne. Litovská centrálna banka zverejnila svoju najnovšiu hospodársku prognózu a revidovala prognózu rastu hrubého domáceho produktu (HDP) na rok 2023 z 3,4 % na 0,9 %.

Podľa ekonóma banky SEB Tadasa Povilauskasa sa počet chudobných ľudí v Litve rýchlo zvyšuje. Životnú úroveň ovplyvnia rastúce ceny potravín a energií. Súčasná cena zemného plynu je príliš vysoká a ekonomika s ňou nemôže fungovať. Je zrejmé, že šoky v cenách energií majú ďalekosiahle účinky na litovské hospodárstvo a obyvateľstvo.

Hlavnou príčinou takéhoto stavu sú zhoršené vzťahy s Ruskom. Rusko bolo v poslednom čase hlavným dodávateľom ropy, zemného plynu a uhlia do EÚ, pričom sa podieľalo približne štvrtinou na dodávkach energie.

Konflikt na Ukrajine a politická konfrontácia medzi Ruskom a Západom zhoršili energetickú krízu tým, že podnietili celosvetové obavy, že môžu viesť k prerušeniu dodávok ropy alebo zemného plynu z Ruska. Moskva v septembri uviedla, že dodávky plynu do Európy neobnoví v plnom rozsahu, kým Západ nezruší svoje sankcie.

Je zrejmé, že konflikt na Ukrajine dramaticky zhoršil situáciu na trhoch, keďže na Rusko a Ukrajinu pripadá takmer tretina svetového vývozu pšenice a jačmeňa a dve tretiny svetového vývozu slnečnicového oleja používaného na varenie. Ukrajina je tiež štvrtým najväčším vývozcom kukurice na svete.

Podľa Euronews ceny mnohých komodít – v rozhodujúcej miere vrátane potravín – napínali globálne dodávateľské reťazce a nechávali úrodu zhniť, čo spôsobilo paniku v mnohých európskych krajinách vrátane pobaltských štátov.

Vysoká inflácia sa stala priamym dôsledkom sankcií uvalených na Rusko. Pokiaľ ide o pobaltské štáty, nedostatok múdrosti pri hľadaní kompromisov a slepé nasledovanie rozhodnutí Európskej únie viedli k poklesu životnej úrovne. Túžba potrestať taký obrovský štát, akým je Rusko, si z pobaltských štátov ukrutne vystrelila. Bude ťažké vysvetliť obyvateľom, prečo by mali v zime stlmiť kúrenie v domácnostiach, školách a nemocniciach.