Berlín 20. januára 2021 (HSP/Roman Bednár/Foto:SITA/AP-Markus Schreiber)
59-ročný Laschet vyrastal v katolíckej rodine v meste slávneho franského kráľa Karola Veľkého – v Aachene. Jeho otec bol baníkom. V Mníchove a Bonne absolvoval štúdium právnych vied. Je aktívnym a veriacim katolíkom a v rokoch 1991 – 94 bol šéfredaktorom cirkevného magazínu KirchenZeitungAachen. Od roku 1995 do 1999 bol riaditeľom katolíckeho vydavateľstva Einhard-Verlag
Jeho politická kariéra sa začala už veľmi skoro. V roku 1979 vstúpil ako 18 ročný do CDU a zároveň sa hneď stal najmladším CDU poslancom v mestskej rade v Aachene.
Od roku 2017 je Laschet ministerským predsedom 18 miliónovej spolkovej krajiny, najväčšej v Nemecku – Severného Porýnia-Vestfálska.
Teraz sa Armin Laschet – muž neveľkého vzrastu – stal „majiteľom“ momentálne najdôležitejšieho úradu v Nemecku, je predsedom CDU a odtiaľ je už len malý krok na najvyššiu politickú pozíciu v Nemecku, na kreslo Bundeskancelára.
Členská základňa CDU – a tam predovšetkým mladí členovia – si veľmi želala za nového šéfa CDU Friedricha Merza. Ale 1001 delegátov straníckeho zjazdu – väčšinou staršie ročníky – boli iného názoru a rozhodli pomerom hlasov 521 ku 466, že víťazom sa stal muž z Aachenu.
Čo možno očakávať od nového šéfa CDU?
V každom prípade nemožno od neho očakávať, že zmení politické smerovanie CDU, tak ako ho nastavila kancelárka Merkelová.
Bol to práve on z troch kandidátov na predsedu CDU (ešte Merz a Röttgen), ktorý najviac zdôrazňoval dôležitosť pokračovania v politike Merkelovej – v politike budovania strany ako „CDU strana stredu“. Vo svojej reči na straníckom zjazde povedal, že strana bude silná len vtedy, ak ostane silná a jednotná v strede a zdôraznil, že bude robiť všetko pre to, aby sa strana nepolarizovala.
Laschet bol vždy lojálny partner tak Merkelová ako aj Kramp-Karrenbauerová, keď boli šéfkami CDU.
Pripomeniem aj to, že keď sa v roku 2015 začala utečenecká kríza a Merkelová protizákonne otvorila hranice pre všetkých utečencov, tak Laschet ju podporil a podporoval ju aj potom, keď o dva roky neskôr istá časť strany už veľmi kritizovala jej utečeneckú politiku.
Laschet hovorí o sebe, že je politikom, ktorý sa ľuďom nikdy neotáča chrbtom, ale že vždy ide k nim. Želá si súdržnosť spoločnosti, sociálny mier a sociálne trhové hospodárstvo.
V zahraničnej politike chce Laschet presadzovať jednoznačné transatlantické a proeurópske smerovanie CDU. Chce s novým prezidentom Bidenom zlepšiť spoluprácu EÚ s USA, týka sa to najmä klíma politiky a obchodnej politiky.
Bude pracovať aj na zvýšení vplyvu EÚ na medzinárodnú politiku a chce ešte viac zintenzívniť nemecko-francúzsku spoluprácu. K politickej špičke v Paríži má Laschet už oddávna intenzívne kontakty a je tam častým hosťom.
Od roku 2019 je splnomocnencom nemeckej vlády pre nemecko-francúzske kultúrne vzťahy.
Koncom septembra sú voľby do Bundestagu a tak bude aj voľba kancelára. Laschet sa nevyjadril zatiaľ či bude kandidovať, ale je to viac ako pravdepodobné, samozrejme najprv ešte musí ukázať svoje kvality ako šéf CDU.
Armin Laschet ale pred niekoľkým dňami už povedal nasledovné: „Ministerský predseda, ktorý úspešne vládne v 18 miliónovej spolkovej krajine, by mohol byť aj nemeckým kancelárom.“
To znamená, že Laschet si verí. Ale takisto si veľmi verí aj Markus Söder, šéf bavorskej vlády. Aj ten vyhlásil, že kto dokáže dobre viesť Bavorsko, ten dokáže byť aj dobrým kancelárom.
September ukáže, či sa ešte objaví aj ďalší, tretí kandidát na pozíciu nemeckého kancelára.
Roman Bednár