KRUPINA: Najstarší fortifikačný objekt otvorí svoje priestory verejnosti

Krupina 21. novembra (TASR) – Najstarší dochovaný fortifikačný objekt v Krupine – tzv. Husitská bašta z polovice 15. storočia, by sa mala stať významnou zastávkou turistov a milovníkov histórie. Tamojšia rímsko-katolícka farnosť chce sprístupniť jej nadzemné priestory ako cirkevné múzeum, rovnako aj podzemie pri nej, ktoré kedysi slúžilo na pochovávanie.

"V blízkostí bašty bol v stredoveku štvorhranný karner, kde sa ukladali pozostatky zomrelých. Krupinská farnosť ako majiteľ bašty by preto chcela aj tento priestor otvoriť verejnosti," povedal TASR po skončení historicko-archívneho prieskumu bašty historik Múzea A. Sládkoviča v Krupine Miroslav Lukáč.

Archívny výskum však priniesol aj ďalšie poznatky o zrode a histórii tejto ojedinelej pamiatky. Baštu, ktorá bola súčasťou mestského opevnenia postavili pravdepodobne stavebníci a vojaci Jana Jiskru z Brandýsa okolo roku 1440. Tento šľachtic totiž na žiadosť kráľovnej Alžbety v tom čase obsadil značnú časť okolitých stredovekých banských miest, Zvolen a taktiež Krupinu.

Hradby okolo kostola mohli byť ale postavené už niekoľko rokov pred tým. Husitská bašta, ktorú miestni pomenovali takto až o storočia neskôr, bola najväčšia a najvýznamnejšia zo všetkých štyroch, ktoré tvorili tzv. mestský hrad. Podľa historika umenia Michala Šimkovica, ktorý sa podieľal na architektonickom výskume bašty, veža má 13-metrovú výšku a tri podlažia, plus jedno v podzemí. "V spodnej časti som napríklad objavil zamurované delové strieľne," povedal TASR. Výsledkom jeho práce bude popis, ako mohla bašta kedysi vyzerať a aj návrh, ako by sa mala opraviť a v akej podobe sprístupniť verejnosti.

Reklama

Prvá možná písomná zmienka o bašte však pochádza až z roku 1526 a nachádza sa v liste Mesta Krupina, v ktorej richtár a radní mesta žiadali Mesto Banská Štiavnica o vyslanie odborníkov na jej opravu.

"Aká bola jej pôvodná podoba dnes už nevieme, pretože v 16. a 17. storočí, v čase protitureckých nájazdov bola pravdepodobne prestavovaná. Predpokladám ale, že jej tvar sa vtedy a ani neskôr výrazne nezmenil," uviedol Lukáč. Dokladá to napríklad aj najstaršia dochovaná kresba mestského hradu publikovaná v roku 1676 od talianskeho historika Galeazza Priorata, ktorý pracoval v cisárskych službách.

Reklama

Lukáč čerpal svoje poznatky o bašte aj z viacerých významných stredovekých listín, ktoré sa nachádzajú v našich a maďarských archívoch, ale aj z historickej literatúry. Natrafil takto napríklad aj na asi prvý názov mesta v slovenčine. Ako Krupinu ho pomenúva zmienka v listine z roku 1441, o ktorej sa píše v malopoľskom diplomatári. Zaujímavú zmienku o mestskom hrade našiel aj v listine z roku 1466, kde sa spomína, že Juraj de Kaza odvliekol na „hrad v Krupine“ 70 prasiatok a ukradol tiež 64 zlatých.

Na výskum Husitskej bašty získala krupinská rímsko-katolícka farnosť grant z programu Obnovme si svoj dom vo výške približne 1600 eur.

UPOZORNENIE: TASR vydáva k správe zvukový záznam a fotoreportáž

Reklama

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Chcem podporiť predplatným

Pošlite nám tip

Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.