Môj profil 
Predplatné
Pred tromi rokmi prišla Xenia Papastavruová s jednoduchým nápadom: prečo by mali potraviny, ktoré sa obchodníkom a reštauráciám nepodarilo predať, alebo im končí dátum spotreby, putovať do smetí, keď by mohli nasýtiť čoraz väčšiu skupinu chudobných a hladných?
Založila organizáciu, ktorá sprostredkováva dodávky potravín a nepredaného jedla charitám, aby ich mohli rozdeliť medzi ľudí. Čoraz viac Grékov už totiž nemá dosť peňazí ani na jedlo.
“V júli nám darovali 3000 kilogramov melónov, v auguste 7200 kartónov mlieka,” povedala 39-ročná šéfka organizácie, ktorá má kanceláriu hneď za aténskym centrálnym trhoviskom. Dnes už má pobočky po celom Grécku.
Podľa nej sa však v krajine stále veľa jedla vyhadzuje. Podnosy v tavernách musia byť vrchovato naložené pochúťkami, a čo sa nezje končí v odpadkoch. Ale útrapy uplynulých rokov začínajú meniť aj prístup ľudí k jedlu. Podľa oficiálnych údajov na hranici chudoby už žije štvrtina obyvateľov.
To si uvedomujú aj obchodníci. Snažia sa preto stlačiť ceny tovarov. A aby to dosiahli, rokujú priamo s výrobcami, čiže obchádzajú veľkosklady a berú zeleninu, ovocie, strukoviny, olivy, olej a všetko, čo sa dá, priamo od farmárov. Aj vďaka tomu môžu tovar ponúkať o 10 až 15 % lacnejšie ako supermarkety.
Inšpirovali sa pritom “vzburou” pestovateľov zemiakov, ku ktorej došlo pred tromi rokmi. Nepáčilo sa im, že na nich veľkoobchodníci zarábajú, tlačia ich k cenám, ktoré sotva pokryjú ich náklady, a v obchodoch ponúkajú zemiaky so ziskom. Farmári tak začali predávať svoju úrodu priamo spotrebiteľom, z korby nákladných áut. A výsledok? Vyšší zisk pre farmárov a lacnejšie potraviny pre rodiny, ktoré trápi veľká nezamestnanosť. Vynaliezavé grécke rodiny začali dokonca spolu variť, aby ušetrili.
“Kríza nás prinútila, aby sme neboli každý len za seba, ale spojili sily a hľadali spôsoby, ako zvládnuť ťažké časy a problémy spoločne,” uviedla Tonia Kateriniová, architektka a dobrovoľníčka, ktorá sa zapája do charitatívnych projektov.
Rady na polievku, ktorú charitatívne organizácie rozdávajú ľuďom v núdzi, sú čoraz dlhšie. Pred šiestimi rokmi chodilo napríklad do jednej z takýchto jedální v Aténach pravidelne zhruba 80 ľudí, dnes je ich 500.
Vláda však musí zavádzať ešte tvrdšie reformy a úsporné opatrenia, aby získala peniaze z tretieho záchranného balíka. Cieľom týchto nepopulárnych krokov je znížiť dlh Grécka na udržateľnú úroveň a ozdraviť ekonomiku. Negatívnym sprievodným javom reforiem je prepúšťanie a obrovská nezamestnanosť, ktorá sa pohybuje nad hranicou 26 %. To znamená, že viac ako štvrtina populácie v produktívnom veku je bez práce. A požadované škrty vo výdavkoch štátu sa zase dotknú dôchodkov.
“Vidíte, aké dôležité je, aby sme si teraz pomáhali,” dodala na záver Papastavruová.
.JPG)
.jpg)
