Kristína Machová: V sobotu sme prehrali všetci

Bratislava 11. februára 2015 (HSP/Foto:TASR)

V nedeľu nás všetky médiá informovali o tom, že referendum bolo neúspešné a že LGBTI komunita vyhrala tento boj, v ktorom sa ani nezúčastnila. Toto víťazstvo za LGBTI komunitu vyhralo veľmi prísne 50 percentné kvórum pre platnosť referenda. Im stačilo ostať doma v role obete a teraz si nárokujú od spoločnosti ďalšie práva.

Taktiež sme sa dozvedeli, že aj keď si Aliancia za rodinu pripisuje víťazstvo, v skutočnosti prehrala, lebo referendum nebolo úspešné, keďže neprišlo 50 % oprávnených voličov. Ale taktiež je pravda, že keby sa v sobotu boli konali voľby do parlamentu a prišlo by 21,4 % oprávnených voličov (čo je viac ako sa zúčastnilo volieb do europarlamentu), kde by víťazná politická strana získala viac ako 90 % hlasov zúčastnených voličov (94.50% – prvá, 92.43% – druhá a 90.32% – tretia otázka), bola by opitá šťastím. No v médiách sa hovorilo o fiasku. Trochu silné slovo. A keď fiasko, tak koho každého? 

Kto určite prehral, sú médiá, ktorých úlohou je pravdivo a vyvážene informovať o spoločenských udalostiach. Ale aká bola realita? Otázke referenda venovali médiá viac času v nedeľu, keď bolo po všetkom, aby dôkladne rozobrali neúspech Aliancie za rodinu, ako celé dva týždne pred referendom. Médiá sa nepostarali o to, aby boli ľudia dostatočne informovaní o tom, o čo v referende ide (všetko sa nedalo vtesnať do troch otázok) ani o tom, čo obsahuje „gender teória“. Nehovorilo sa ani o tom ako sa môže táto rodová ideológia v budúcnosti negatívne premietnuť do reálneho života ľudí. Taktiež sa v médiách stále opakovalo, že referendum nemôže nič zmeniť, čo je polopravda, lebo na tri roky by sa zakonzervoval existujúci stav a hrozba presakovania rodovej teórie do každodenného života ľudí by sa posunula. Tieto dve skutočnosti veľmi ovplyvnili účasť na referende, presnejšie neúčasť. Z médií odznelo, že ľudia neprišli, lebo sa necítili byť ohrození. Necítili sa byť ohrození, lebo neboli informovaní. Vo svete sa dnes veľa hovorí o hrozbách „gender teórie“, napríklad v Taliansku zákon zavádzajúci rodovú ideológiu vyvolal veľký odpor, v susednom Rakúsku sú veľké protesty (600 000 protestných e-mailov) proti zákonu o reprodukcii, ktorý pretrháva etickú hrádzu umožňujúc trh zo ženskými vajíčkami, vo Veľkej Británii chcú legalizovať rodenie detí s tromi biologickými rodičmi a pod. Toto všetko ohrozuje prirodzenú rodinu a o týchto hrozbách naši občania nie sú mienkotvornými médiami informovaní.  

V deň referenda priniesli médiá reportáž o členoch LGBTI komunite, ako prinášajú jedlo bezdomovcom, ale nepovedalo sa, že „spiatočnícka“ kresťanská komunita robí toto po celý rok, prinášajúc nielen jedlo, ale aj šatstvo, finančnú podporu a iné potrebné, ako napríklad svoj čas. Kritizovalo sa, že v jednej volebnej miestnosti sa ocitol plagát, podporujúci Alianciu za rodinu, a prešlo sa bez povšimnutia, že hneď vedľa vchodu do inej volebnej miestnosti bola lavička namaľovaná farbami LGBTI komunity. V deň referenda priniesla Markíza reportáž o matke, ktorá ubližuje svojmu vlastnému dieťaťu neuveriteľným spôsobom, ale nik nehovoril o rodičoch, starajúcich sa v ťažkých ekonomických podmienkach s láskou o svoje deti, ktoré sú zmyslom ich života. Na druhý deň prišla tá istá televízia s reportážou o ideálnej rodine, kde dvaja gejovia vychovávajú dievčatko, ale zabudli uviesť, že vo svete sú známe prípady, keď dvaja muži adoptovali chlapca, sexuálne ho zneužívali a ponúkali ho na tieto účely svojim priateľom. Členovia LGBTI komunity sa vyjadrovali k tomu, aké ťažké je pre nich priznať pred verejnosťou svoju orientáciu. Rovnako ťažké je priznať, že ste praktizujúcim kresťanom. Väčšina vás zaradí k čudákom, obmedzencom, neschopným racionálne uvažovať a uprie vám priestor na vyjadrenie.

Prehrali aj politici, ktorí neodporúčali občanom zúčastniť sa na referende, čím podkopali jediný nástroj demokracie, ktorý je možné dnes v tejto republike aktivovať zdola od občanov. Zlyhali politici, ktorí si nedali námahu po sérii neúspešných pokusov zamyslieť sa nad tým, či je referendum definované dobre. Prečo je tam to kvórum, ktoré urobilo šesť zo siedmich referend nepriechodnými, keď iné krajiny ho nemajú. Keby sme nemali toto kvórum, v sobotnom referende by bola nepochybne vyššia účasť, lebo aj LGBTI komunita by musela zabojovať. Zlyhal aj pán Sulík, ktorý vytiahol do boja proti cirkvám, lebo podporili hodnoty reprezentované referendom, čo mi prišlo prirodzené a teraz sa im vyhráža, že bude presadzovať odluku cirkvi od štátu. Cirkev dostáva od štátu prostriedky na platy kňazov. A čo štátu dáva? Starostlivosť o bezdomovcov, o ľudí bez budúcnosti, starostlivosť o týrané matky a deti v krízových centrách, pôsobenie v rómskych komunitách (Luník IX), praktizuje množstvo úspešných programov na zocelenie manželstiev v kríze a v neposlednom rade sa stará o duše veriacich, aj tých v ťažkých životných situáciách, ktorí potom nepotrebujú pomoc psychológa a nečerpajú zdroje zo zdravotných poisťovní.

Prehrala celá spoločnosť, pretože nevenovala pozornosť problémom, ktoré trápia takmer milión ľudí. Nevenovala pozornosť svojej vlastnej budúcnosti. Napokon, celkom ochotne sa nechám označiť za spiatočníčku v civilizácii, ktorá je na ceste ku svojmu zániku. Ale nechcem končiť takto pesimisticky. Ak teda pripustíme, že zástancovia referenda prehrali, ide o prehratú jednu bitku a boj o hodnoty ďalej pokračuje. Preto je potrebné, aby sa o týchto veciach diskutovalo na verejnosti v médiách, seriózne s podpisom. Aby táto diskusia nebola zatláčaná do podzemia sociálnych sietí, kde sa diskutuje anonymne a často nechutne. Na záver by som chcela veľmi zdôrazniť, že ani ja, ani žiadny iný praktizujúci kresťan, pre ktorého viera znamená hlavne lásku, nebude útočiť, pohŕdať, osočovať alebo nespolupracovať s kýmkoľvek z LGBTI. Dôležitá je budúcnosť a to, aby sme našli spoločnú reč.

doc., Ing. Kristína Machová, PhD.