Bratislava 7. februára 2015 (HSP/Foto:TASR)
Sledujem s veľkým záujmom debaty o referende v médiách – tých, ktoré sa neodmietli zaoberať touto témou. Veľmi oceňujem program „Téma dňa“ televízie TA3, kde sa diskutuje o referende a diskutuje sa korektne. Pôsobilo to na mňa povzbudivo po sérii odmietnutí, napríklad spotov „Aliancie pre rodinu“ z pre mňa nepresvedčivých dôvodov. Mám s tým osobnú skúsenosť. Poslala som do katedrového klubu materiál o „gender teórii“ a na základe toho vznikla debata, ktorá bola vedúcim katedry zakázaná z dôvodu, že takáto téma nepatrí do profesného e-mailového klubu, hoci sa v ňom už prediskutovávali rozličné iné spoločenské témy. Chápem ho, nechcel aby sa diskusia vyhrocovala. Diskusia teda skončila a vedúci katedry sa verejne ospravedlnil členom katedry inej orientácie, aj keď na ich adresu nebolo povedané nič hanlivé. Možno sa podvedome ospravedlňoval aj za diskusie na webe, ktoré sa často vedú nechutným spôsobom od rúškom anonymity. Myslím si, že spoločenské témy by sa mali viesť hlavne v médiách, kde sa vie, kto hovorí. Mne sa nikto neospravedlnil, že zo mňa urobili obmedzenca.
Často sa v médiách operuje štúdiami, ktoré sú výsledkom pozorovaní na desiatkach jedincov, čo pre mňa nie je presvedčivé. Pracujem v oblasti informatiky a venujem sa dolovaniu znalostí, ktoré sa robia na stovkách až tisíckach pozorovaní. Argument, že nie je možné nájsť viac respondentov, ktorí by boli ochotní sa na výskume zúčastniť, ma utvrdzuje v presvedčení, že to, čo sa presadzuje v rámci „gender teórie“, je jeden veľký experiment na našich deťoch, ktorého dôsledky dnes ťažko môžeme odhadnúť a môžu byť veľmi nežiaduce. Argumentácia väčšiny odporcov referenda, česť výnimkám, sa sústreďuje na argumenty, ktoré zapôsobia, nájdu chybičku v argumentácii protivníka. Ale, kto hľadá pravdu? Pravda je zapísaná v našich srdciach, psychike, duši a v neposlednom rade v našom genetickom kóde. Všetci, ktorí sme vyrastali v rodine, kde sme mali otca a mamu, vieme, čo potrebuje dieťa. Všetci, ktorí sme rodičmi a dlhé roky hľadáme spôsob ako deti viesť s láskou, nehľadiac na seba, pričom sa trápime ako sa v konkrétnych situáciách k deťom zachovať, kedy čo povedať a kedy sa odmlčať, my všetci cítime, že to, čo prichádza teraz od Európskej únie v podobe gender teórie, nie je dobré pre budúce generácie. Hoci sme malá krajina v srdci Európy, postsocialistická, s mnohými problémami, to neznamená, že nemôžeme Európe ponúknuť niečo dobré, nejaké hodnoty. Často sa v médiách od rôznych renomovaných sociológov dozvedáme, že my predsa nič nezmôžeme. Možno áno, možno nie. Jednu vec určite môžeme a to vyjadriť svoj názor. Som presvedčená, že Európa nás vypočuje a aj keď nám nedá za pravdu, bude nás rešpektovať. Napokon, možno slabý hlas našej malej krajiny niečo ovplyvní.
Ja som hrdá na to, že som Európanka. Vždy som bola za vstup do Európskej únie a mohla by som teraz vymenovať dlhý zoznam vecí, ktorými Európska únia obohatila konkrétne môj život a životy členov mojej rodiny. Ale čo sa týka „gender teórie“, myslím si, že sa Európska únia mýli. Mýlia sa aj tí, ktorí zástancom referenda podsúvajú nenávisť k homosexuálnym párom. Myslím, že dnes sú tolerovaní viac ako kedykoľvek predtým a je to dobre. Ale zdá sa, že spoločnosť nemôže napokon nikdy uspokojiť ich požiadavky. Preto je potrebné urobiť hranicu, kde končia ich práva a začínajú práva detí, rodiny a budúcich generácií, ktoré spoločnosť veľmi potrebuje. Často počujem, že táto diskusia polarizuje spoločnosť, a že to je jej negatívny dôsledok. Ale ak sa diskutuje o téme, kde nie je všeobecná zhoda, je prirodzené očakávať, že niekto bude za a niekto proti, teda polarizáciu. A ak niekto diskutuje urážlivo, tak to nie sú zástancovia Aliancie pre rodinu, ktorí museli ťažko prebojovávať už len, to aby mali priestor niekde svoje názory vyjadriť, a tak uplatniť svoje právo na slobodu slova korektným spôsobom.
doc., Ing. Kristína Machová, PhD.
NAJČÍTANEJŠIE
NAJNOVŠIE
TOP ZA 7 DNÍ Z BLOGU
0.1°C
Sobota 
0.6°C
Streda 
-0.1°C
Štvrtok 
-2.5°C
FOTO DŇA
.JPG)
