Kremeľ sa obáva občianskej vojny na východe Ukrajiny. Čo sa bude diať u nás v prípade konfliktu?

Kremeľ sa obáva, že na východe Ukrajiny opäť prepuknú rozsiahle boje. Rusko by v takomto prípade mohlo podniknúť kroky na ochranu tamojších civilistov. Vyhlásil to v piatok hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov

10. 04. 2021 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke Dmitrij Peskov

Moskva 9. apríla 2021 (SITA/HSP/Foto:SITA/AP-Seth Wenig)

▶ ❚❚ ↻

Vyjadrenie odráža postoj Kremľa, ktorý je odhodlaný zabrániť Ukrajine obnoviť s použitím sily kontrolu nad separatistickými regiónmi. Boje medzi ukrajinskými ozbrojenými silami a Moskvou podporovanými separatistami prepukli krátko po tom, ako sa k Rusku v roku 2014 pripojil ukrajinský polostrov Krym. Konflikt si doteraz vyžiadal viac ako 14-tisíc ľudských životov. Rokovania o jeho politickom vyriešení viaznu.

„Kremeľ má obavy, že na Ukrajine by sa mohla obnoviť občianska vojna. Ak bude občianska vojna, v blízkosti našich hraníc sa obnovia rozsiahle vojenské aktivity, ktoré by ohrozili bezpečnosť Ruskej federácie,“ povedal Peskov.

Ako dodal, pokračujúcu eskaláciu napätia považuje za „bezprecedentnú“.

Kyjev i Západ vyjadrujú znepokojenie nad správami o rozmiestňovaní ruských vojsk v blízkosti ukrajinského územia v čase stále častejšieho porušovania prímeria na Donbase. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok v rámci návštevy regiónu obvinil Rusko z demonštrácie vojenskej sily. Rusko toto tvrdenie popiera a argumentuje, že môže na svojom území rozmiestniť armádu, kdekoľvek to považuje za nutné. Moskva pritom zdôraznila, že nikoho neohrozuje.

Putinov poradca Dmitrij Kozak, ktorý je hlavným ruským vyjednávačom s Kyjevom, počas panelovej diskusie s politickými expertmi v Moskve varoval Ukrajinu, aby nepoužila vojenskú silu na opätovné získanie kontroly nad regiónmi na východe krajiny. Na otázku, či by Rusko mohlo vojensky zasiahnuť, Kozak odpovedal, že „to bude závisieť od rozsahu streľby”.

Bidenovsko – Clintonovská klika má záujem na vojne. Toto jej úsilie, viesť prostredníctvom Ukrajiny vojnu proti Rusku a oslabiť tak svojho geopolitického konkurenta, bolo len dočasne prerušené prezidentovaním Donalda Trumpa a okamžite po zvolení Bidena do prezidentského úradu sa v akcii pokračuje.

Zároveň sa ukazuje, že relatívny mier na planéte, ktorý započal počas Trumpovho mandátu, s najväčšou pravdepodobnosťou čoskoro skončí.

Západ Ukrajinu vyzbrojuje, ale odmieta je poskytnúť kolektívnu bezpečnosť jej prijatím za člena NATO. Ukrajinské vedenie si uvedomuje, že akonáhle sa pustí do plnohodnotnej vojny s odštiepeneckými republikami, Rusko zasiahne a Ukrajina bude odsúdená na vykrvácanie a ako samostatný štátny útvar zanikne.

ukrajinsky front — V prípade bojov bude mať frontová línia približne 2000 kilometrov

Aj keď USA iste poskytnú politickej špičke následný azyl a ochranu, i tak sa táto politická garnitúra do vojny nehrnie. Okrem nacionalistov si všetci uvedomujú, že Ukrajina nemá žiadnu šancu udržať takýto konflikt dlhšiu dobu a už vôbec nie v ňom vyhrať, pričom pri zapojení sa USA alebo iných štátov aliancie NATO na strane Ukrajiny do bojov by znamenalo automatickú explóziu lokálneho konfliktu do tretej svetovej vojny, a preto k takejto podpore ukrajinských bojových činností takmer iste nedôjde. Ukrajina zostane v konflikte krvácať osamotená.

Takéto americké vojenské dobrodružstvo prostredníctvom ukrajinských obetí by malo značný dopad aj na Slovensko ako bezprostredného suseda Ukrajiny. Okrem faktu, že iste prestane prúdiť do Európy a teda aj na Slovensko plyn, môžeme naopak očakávať prúdy utečencov, ktoré k nám budú prúdiť cez našu východnú hranicu.

Zároveň nám neostane iné len sa modliť, aby v prípade, že dôjde naozaj k rozsiahlym bojom, sa naše územie, ktoré je tranzitné a cez ktoré budú na Ukrajinu počas konfliktu prúdiť zbrane a ostatné vybavenie, nestalo terčom preventívnych útokov na eliminovanie týchto zásobovacích trás.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Americký prezident Donald Trump v utorok uviedol, že „hlúpe“ rozhodnutie Spojeného kráľovstva odovzdať kontrolu nad Čagoskými ostrovmi v Indickom oceáne Mauríciu je jedným z dôvodov, prečo chce zabrať Grónsko.