Alper Ali Riza sa stal advokátom v roku 1973 a väčšinu svojej kariéry sa venoval oblasti ľudských práv, ktoré boli vtedy v plienkach.  Následne bol advokátom vo viacerých významných prípadoch. Alper pôsobí v advokátskej kancelárii Goldsmith Chambers v Middle Temple v Londýne. V roku 1991 sa stal prvým cyperským štátnym príslušníkom, ktorý bol po získaní nezávislosti Cypru v roku 1960 vymenovaný za kráľovského advokáta v Anglicku. Vymenovanie za kráľovského poradcu je úrad, ktorý udeľuje Britská koruna a ktorý uznávajú súdy. V článku publikovanom na portáli Cyprus Mail sa venuje aktuálnej ekonomickej situácii v Británii. Jeho názor sme doplnili analýzou ekonomického vývoja Bank of England, ktorá túto smutnú perspektívu dokresľuje:

Brexit, pandémia, vojna na Ukrajine a kamikadze minirozpočet zrazili Britániu na kolená. Brexit mohol pre Britániu fungovať v inom období, ale teraz je jasné, že ľudia by zaň nehlasovali, keby vedeli, že po ňom budú nasledovať udalosti, ktoré akoby sa sprisahali a zmarili jeho úspech.

Dôsledkom je energetická kríza, bezprecedentný nárast životných nákladov, zvyšovanie úrokových sadzieb, stagflácia a recesia, ktoré si v Británii vyberajú svoju daň. A to najhoršie ešte len príde, keď tieto udalosti nadobudnú kumulatívnu dynamiku. Každá z nich je dosť zlá, ale keď sa vyskytnú tesne po sebe, napnú všetky nervy britského štátu na prasknutie a otrasú krajinou až do základov. Pritom sa nespomína ani slovo o vojne na Ukrajine, ktorá je hlavnou príčinou súčasnej krízy. Neuveriteľné!

Brexit si spôsobili sami. Briti chceli vystúpiť; presvedčili ich zištní oportunisti ako Nigel Farage a Boris Johnson, že samostatnosť uvoľní Británii cestu k výhodnejšiemu angažovaniu sa vo svete. A čo sa stalo potom? Priamo na mieste vypukne pandémia, ktorá sa vyskytne raz za storočie, a svetový obchod sa na dva roky zastaví.

„Udalosti, drahý chlapče, udalosti sa dejú,” uviedol údajne premiér Harold Macmillan v 50. rokoch minulého storočia mladému kolegovi ako dôvod, prečo sú politickí lídri v liberálnych demokraciách zmetení z cesty. Po roku 2019 sa udalosti vyvíjali tak, akoby išlo o sprisahanie, ktoré malo ukázať bláznovstvo brexitu. Dejiny mohli byť iné, keby nedošlo k pandémii Covidu a vojne na Ukrajine, ale stalo sa a teraz, keď musíme prežívať ich nepríjemné dôsledky, nie je možné nehodiť časť viny na brexit. Pandémia bola len smolou, hoci jej povaha a rozsah brexit zastavili už v zárodku; svetový obchod sa zastavil práve vtedy, keď to Británia najviac potrebovala. A potom, keď pandémia začala ustupovať, prišla vojna na Ukrajine, ktorá brexit ešte viac skomplikovala.

Keď Rusko začalo zhruba v tomto čase minulý rok zhromažďovať vojská okolo Ukrajiny, múdrejšia a pragmatickejšia britská vláda pod silným americkým vedením mohla Rusko zadržať namiesto toho, aby sa vyhovárala na zvrchované právo každej krajiny vstúpiť do NATO bez ohľadu na bezpečnostné obavy Ruska.

Lord Palmerston, pravdepodobne najlepší britský minister zahraničných vecí, by videl britské záujmy oveľa jasnejšie ako nechápaví hlupáci, ktorí v súčasnosti vedú britskú zahraničnú politiku. Múdry minister zahraničných vecí by odletel do Ruska, aby ubezpečil Kremeľ, že Británia a jej spojenci nebudú podporovať členstvo Ukrajiny v NATO a snažiť sa upokojiť ruské obavy. Zdá sa, že nikto sa neobťažoval premýšľať o dôsledkoch vojny na Ukrajine, ktorá sa odohrala v čase globálnej pandémie; ľudia teraz musia skladať kúsky rozbitého svetového poriadku počas závažnej energetickej krízy, ktorá je dôsledkom úplnej absencie reálnej politiky.

Pragmatickí Briti stratili svoj zmysel pre pragmatizmus. Poslali práve Liz Trussovú, aby sa porozprávala s veľmi skúseným ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom, a nečudo, že sa vrátila s prázdnymi rukami. Lavrov si myslel, že je úplne mimo, a pohŕdanie nad jej nedostatkom kompetencií prejavil tým, že stretnutie s ňou označil za dialóg s hluchou. Rusi rozmýšľajú v zmysle strategickej obrany obrovského územia, a ak neuznáte ich obavy, nebudú vás počúvať ani na slovo. Dr. Henry Kissinger, predchádzajúci americký minister zahraničných vecí, to veľmi dobre pochopil, rovnako ako bývalá nemecká líderka Angela Merkelová.

Je veľmi dobré, keď žlto-modrá vlajka Ukrajiny zdobí verejné budovy v Spojenom kráľovstve a klopy vládnych ministrov, kým si neuvedomíte, že hrdinské pocity solidarity s porazenými vo vojne na Ukrajine nezaplatia účty. Táto vojna je teraz zodpovedná za nedostatok potravín vo svete, bezprecedentnú energetickú krízu a boj o alternatívne zdroje ropy a plynu. Iróniou je, že sa to stalo práve vtedy, keď si svet konečne začal uvedomovať, že extrémne výkyvy počasia, ktoré spôsobujú spúšť po celom svete, priamo súvisia so spotrebou fosílnych palív, ako sú ropa a plyn.

Na to, aby sa svet odnaučil používať fosílne palivá, potrebuje Rusko, aby postupne regulovalo svoju ťažbu a dodávky ropy a plynu, a na to je potrebné obnoviť kontakty s Ruskom a prinútiť ho a Ukrajinu, aby sa za každú cenu dohodli na mieri.

Napriek tomu vojna na Ukrajine pokračuje bez prerušenia. Dokonca aj starý vojnový veterán Winston Churchill sa prikláňal k tomu, že je lepšie viesť siahodlhé rozhovory ako bojovať, ale zdá sa, že Vladimír Putin a Volodymyr Zelenskyj na to ešte neprišli. Vojna bývalých spojencov nemá konca kraja a je neuveriteľné, že napriek všetkým škodám pre obe krajiny a celý svet neexistuje  proces, ktorý by ju zastavil.

Dohoda o obilí bola jediným úspechom, keď sa obe strany dohodli na spolupráci v oblasti bezpečného prechodu cez vývozný koridor v Čiernom mori, ktorý umožňuje Ukrajine aj Rusku vyvážať základné potraviny, ale žiaľ, nepodarilo sa na tom postaviť všeobecnejšie zastavenie nepriateľských akcií.

Kráľovský poradca tiež vyzval Európu, aby našla mierové riešenie konfliktu. Pripomenul, že v minulom storočí Európa dvakrát „uvrhla ľudstvo do svetových vojen”, v ktorých zahynuli milióny ľudí. Je povinná zastaviť tento zbytočný konflikt v záujme Ukrajiny, zvyšku sveta a vlastného ľudu, zdôraznil autor článku.

Akosi však autor opomenul spomenúť temnú úlohu zištného oportunistu (ako ho sám nazýva) Borisa Johnsona, ktorý počas návštevy v Kyjeve v apríli zmaril nádeje na mierové vyriešenie konfliktu a ukrajinské vedenie po jeho návšteve otočilo o 180 stupňov. Skromne opomína tiež úlohu britských tajných služieb, ktoré sabotážami a teroristickými operáciami prispievajú k eskalácii konfliktu.

A aké teda sú vyhliadky britského hospodárstva v kontexte tejto situácie?

Žiaľ vyhliadky hospodárstva Spojeného kráľovstva sú pomerne pochmúrne. Bank of England vo štvrtok opäť zvýšila úrokové sadzby a varovala, že Spojené kráľovstvo čaká najdlhšia recesia od Veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch minulého storočia.

Tu je päť vecí, ktoré sa analytici BBC dozvedeli od centrálnej banky o budúcnosti ekonomiky.

1. Spojené kráľovstvo čaká dvojročná recesia

Spojené kráľovstvo čelí najdlhšej recesii v histórii, pričom Bank of England varovala, že krajinu čaká „veľmi náročný” dvojročný prepad. Keď je krajina v recesii, je to znak toho, že jej ekonomika je na tom zle. O recesii hovoríme vtedy, keď ekonomika krajiny klesá dva kvartály po sebe. V Spojenom kráľovstve to predpovedajú už nejaký čas v dôsledku prudkého nárastu cien tovarov, ako sú potraviny, palivá a energie, čo je spôsobené viacerými faktormi vrátane vojny na Ukrajine. Banka si myslí, že ekonomika sa dostala do recesie už toto leto, a predpovedá, že bude pokračovať aj v budúcom roku a v prvej polovici roka 2024.

2. Miera nezamestnanosti sa takmer zdvojnásobí

Keď je krajina v recesii, firmy zvyčajne zarábajú menej peňazí a počet nezamestnaných sa zvyšuje.

Absolventi a absolventi škôl majú tiež ťažšie získať prvé zamestnanie. Banka predpovedá, že miera nezamestnanosti v Spojenom kráľovstve sa v nasledujúcich dvoch rokoch výrazne zvýši na 6,4 %.

3. Niektoré hypotéky by mohli vzrásť o 3 000 GBP ročne

Mnohí majitelia domov budú v nasledujúcich dvoch rokoch pravdepodobne čeliť vyšším splátkam hypoték, uviedla banka. Sadzby hypoték sa zvyšujú a tí, ktorí majú fixné sadzby, ktoré tvoria približne 80 % hypoték, budú po skončení fixácie čeliť zvýšeniu splátok. Podľa banky by sa ročné splátky mohli v niektorých prípadoch zvýšiť o 3 000 GBP.

4. Inflácia sa v budúcom roku spomalí

Miera inflácie je mierou nárastu ceny niečoho v priebehu času. Ak napríklad bochník chleba stojí 1 libru a o rok neskôr stúpne na 1,05 libry, potom inflácia chleba predstavuje 5 %. V septembri dosiahla inflácia 10,1 %, očakáva sa, že túto zimu dosiahne vrchol na úrovni 11 % a na budúci rok klesne.

5. Úrokové sadzby sa zrejme nezvýšia tak, ako sa pôvodne očakávalo

Bank of England zvyšuje úrokové sadzby v snahe kontrolovať infláciu. Ide o to, že ľudia budú odradení od požičiavania si a následne budú mať menej peňazí na míňanie, čo povedie k pomalšiemu rastu cien. Keďže sa očakáva, že inflácia v budúcom roku klesne, banka neočakáva, že úrokové sadzby sa zvýšia o toľko, ako sa predpokladalo.

V sumári Bank of England varovala, že Spojené kráľovstvo čelí najdlhšej recesii od začiatku záznamov, keďže zvýšila úrokové sadzby najviac za posledných 33 rokov. Varovala, že Spojené kráľovstvo bude čeliť „veľmi náročnému” dvojročnému prepadu, pričom nezamestnanosť sa do roku 2025 takmer zdvojnásobí. Šéf banky Andrew Bailey varoval pred „ťažkou cestou”, ktorá čaká britské domácnosti, ale uviedol, že musí rázne konať teraz, inak to „neskôr bude ešte horšie”.

Je to obraz bolestivého hospodárskeho obdobia, pričom Spojené kráľovstvo dosahuje horšie výsledky ako USA a eurozóna. To, čo sa ešte pred tromi mesiacmi predpovedalo ako prudká energetická recesia, je teraz síce plytší, ale dlhodobejší energetický a hypotekárny šok.