Krajčí: Reforma nemocníc áno, ale predložený ústavný zákon je zatiaľ len mačka vo vreci. Šebová navrhuje novelu stiahnuť

Bratislava 1. augusta 2019 AKTUALIZOVANÉ (HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer, Jakub Kotian, SITA-Marko Erd, Marek Mrviš)

Ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská (nominantka Smeru-SD) predložila v utorok návrh reformy slovenských nemocníc formou ústavného zákona do medzirezortného pripomienkového konania. Na tento návrh reagoval lekár a poslanec Mareka Krajčí (OĽaNO) a poslankyňa Sme rodina Zuzana Šebová

Ministerstvo zdravotníctva už avizovalo, že reforma si vyžiada ešte novelizáciu viacerých zákonov a vládnych nariadení. Šéfka rezortu chce, aby sa na projekte stratifikácie dohodlo celé politické spektrum, na čom sa dohodla so šéfom Smeru-SD Robertom Ficom.

Ústavný zákon o nároku na kvalitu, bezpečnosť, miestnu a časovú dostupnosť zdravotnej starostlivosti sa nachádza v skrátenom medzirezortnom pripomienkovom konaní.

“Nastavuje hlavné piliere stratifikácie s cieľom zabezpečiť, aby každý občan mal rovnaký nárok na dostupnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť. Tento nárok budú nižšie právne predpisy presnejšie definovať,” uviedlo komunikačné oddelenie Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR.

Mačka vo vreci

Na kroky ministerky zdravotníctva zareagoval aj poslanec a lekár Marek Krajčí. Keďže dnes na operáciu bedrového kĺbu čakajú pacienti aj vyše roka, stratifikáciu víta a verí, že pre pacientov bude znamenať lepšiu a kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť.

No na druhej strane musíme podľa poslanca zabezpečiť, “aby pacienti už nečakali na svoje operácie neprimerane dlho”. “Vládny návrh ústavného zákona o stratifikácii nemocníc o nárokoch pacienta hovorí len veľmi všeobecne. Aj preto ho podporíme len vtedy, ak ministerka zdravotníctva najprv zákonom zadefinuje maximálne čakacie lehoty na plánované operácie.”

V žiadnom prípade totiž nemôžu pacienti po spustení reformy čakať na operácie ešte dlhšie, ako v súčasnosti. Okrem toho, poslanec upozorňuje aj na to, že reforma stále nemá zadefinované ani jej financovanie, napríklad na obnovu nemocníc.

“Skôr ako sa bude schvaľovať všeobecný ústavný zákon, musíme poznať tieto “detaily”, ktoré sa najviac dotknú pacientov. V hnutí OĽaNO nám záleží na stratifikácií, ale ešte viac nám záleží na pacientovi,” dodal na záver Krajčí.

Zuzana Šebová navrhuje novelu stiahnuť

Opozičná poslankyňa zasa poukázala na to, že na projekte reformy nemocníc pracovali analytici z Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR viac ako tri roky, teda mali dosť času pripraviť projekt “do detailov”.

“Zhodneme sa na tom, že zlepšenie dostupnosti nemocníc, nižší počet opakovaných operácií a hospitalizácií a v konečnom dôsledku kvalitnejšiu a bezpečnejšiu zdravotnú starostlivosť je to, čo pacienti potrebujú. Súhlasíme tiež s tým, že je nutné zaviesť kritérium výsledkov liečby. Zákon však veľmi vágnym spôsobom spomína časovú a miestnu dostupnosť a už vôbec nespresňuje typológiu jednotlivých nemocníc,” priblížila Šebová.

Hnutie Sme rodina preto navrhuje ministerke zdravotníctva, aby návrh ústavného zákona stiahla a na najbližšie rokovanie vlády predložila legislatívny návrh, ktorý bude mať pre ďalšiu vládu možnosť úpravy, v prípade, ak si to okolnosti vyžiadajú.

Reforma je podľa slov Šebovej plne realizovateľná v kompetencii ministerstva, prípadne vlády. “Dôvod prijímania stratifikácie ústavným zákonom je preto pre nás alibistickým ťahom zo strany Smeru-SD a jeho predsedu Roberta Fica,” zdôraznila.

Ako uzavrela, po vzhliadnutí návrhu ústavného zákona je pre opozičnú stranu “absolútne neprijateľné, aby bol nasilu prijímaný ústavnou väčšinou.”

Igor Janckulík považuje zákon o stratifikácii za bezzubý, Alan Suchánek ho nepodporí

Členovia Výboru Národnej rady (NR) SR pre zdravotníctvo Igor Janckulík a Alan Suchánek (obaja nezaradení) hovoria o potrebe reformovať slovenské zdravotníctvo. Ako pre TASR povedal Janckulík, ústavný zákon o tzv. stratifikácii predložený ministerkou zdravotníctva Andreou Kalavskou (nominantka Smeru-SD) však považuje za “bezzubý”. Jeho parlamentný kolega Suchánek uviedol, že takýto návrh nepodporí.

“Takto si systémovú a celkovú reformu, ktorú naše zdravotníctvo nevyhnutne potrebuje a ktorú Smer-SD sľuboval, rozhodne nepredstavujem. Dlho avizovaná najzásadnejšia reforma zdravotníctva sa ide prijať formou ústavného zákona, k čomu ministerku Kalavskú dotlačil predseda Smeru-SD Robert Fico, ktorý si prípravy reformy všimol po troch rokoch práce ministerstva, za ktoré politicky zodpovedá,” komentoval Janckulík.

Návrh ústavného zákona podľa nezaradeného poslanca obsahuje iba všeobecné frázy, no aj tie sú v momentálnom stave zdravotníctva v rozpore s realitou. “Tento oklieštený ústavný zákon neobsahuje nič konkrétne, žiadne jasné parametre, ktoré poslancom na rokovaní zdravotného výboru začiatkom apríla ministerka predstavila. S ideou tejto reformy, ako bola predstavená na výbore, som v zásade súhlasil, samozrejme, ak by sa nerušili nemocnice a bola by zohľadnená reálna infraštruktúra aj v odľahlejších regiónoch, čo má vplyv na časovú a miestnu dostupnosť zdravotnej starostlivosti,” vysvetlil.

Janckulík nerozumie prijatiu “bezzubého ústavného zákona, ktorého uplatňovania sa pacient môže domáhať aj tak len v medziach existujúcich zákonov, a aj tak bude potrebné prijať ďalšiu legislatívu”.

Rovnako sa obáva, že k reforme zdravotníctva nedôjde. “Napokon, aj účinnosť ústavného zákona sa navrhuje až od roku 2024 a reálne tak zaväzuje budúcu vládu,” dodal.

Suchánek stratifikáciu nemocníc označil ako “dobrý” a “potrebný krok”. Schváliť takýto zákon ako ústavný by však podľa jeho slov bolo chybou. “Ak by bolo čokoľvek v tomto zákone potrebné zmeniť, bol by potrebný súhlas ústavnej väčšiny, čo by Smer-SD v opozícii blokoval a zväzoval ruky budúcej vláde. Preto tento zákon ako ústavný určite nepodporíme,” priznal. Podľa jeho slov Fico prinútil Kalavskú, aby tento zákon predložila ako ústavný. “Je to politická hra Fica a Smeru-SD,” mieni.

Rovnako ako poslanecký kolega, aj Suchánek povedal, že keďže zmeny v tomto zákone sa majú realizovať až do roku 2030, tak “pár mesiacov do volieb už zmeny potrebné v zdravotníctve počkajú na zmenu vlády”.

Slovenská lekárska komora upozorňuje

Ako uviedla tento mesiac Slovenská lekárska komora (SLK), reforma fungovania nemocníc nie je dostatočne pripravená na uvedenie do praxe. „Unáhlený krok, motivovaný politickými ambíciami a podporovaný záujmami ekonomických skupín, nemôže a nesmie byť hnacím motorom stratifikácie,“ uviedol prezident SLK Marian Kollár na utorkovej tlačovej konferencii.

Lekárska komora síce stratifikáciu podporuje, nesúhlasí však so súčasným návrhom zákona. Svoje pripomienky adresovala už v pripomienkovom konaní. Každá nemocnica by podľa SLK mala vykonávať základné výkony, ktoré zachránia ľudský život.

„Ak počúvame pani ministerku, že budeme presúvať lekárov z nemocnice do nemocnice a robiť silné oddelenia, nevieme si predstaviť, že v niektorých nemocniciach nebude gynekológia, nebude chirurgia, nebude interné, pretože nemáme dostatok personálu,“ povedal Kollár. Návrh problém nedostatku ľudí podľa neho ignoruje.

„Zotrvávanie na návrhu riešenia personálnych otázok „dočasnou stážou“ osôb z tretích krajín nie je a nemôže byť riešením slovenského zdravotníctva,“ zdôraznil.

Podľa Kollára dostávajú poisťovne v aktuálnom návrhu nenáležité kompetencie, a to napríklad možnosť rušiť a presúvať oddelenie. Otázkou je, či sa presunie aj personál oddelenia. „Môžeme sa obávať, že toto by mohlo viesť k zatvoreniu niektorých oddelení, možno niektorých nemocníc, čo by rozbilo celú stratifikáciu, celú sieť,“ doplnil.

Výhrady mala SLK aj k indikátorom kvality. Novela zohľadňuje iba operačné odbory, hovorí člen Rady SLK Jaroslav Šimo. Aj pri tých však nemyslí na rozdiely pri plánovaných a urgentných operáciách či demografický vývoj.

Čo chce reforma dosiahnuť?

Navrhovaná reforma by mala nemocnice rozdeliť do troch kategórií a určiť, aké typy zdravotných úkonov sa v nich budú vykonávať. Pacient má byť podľa nej nasmerovaný vždy do takého zariadenia, kde mu zabezpečia dostatočnú kvalitu starostlivosti, kontrolovanú minimálnym počtom výkonov.

Zdravotné poisťovne nezazmluvnia výkony, ktoré nesplnia stanovené kritériá. Prípadné uvoľnené kapacity v nemocniciach potom využijú na ich vyššiu špecializáciu v rámci skupín výkonov, v ktorých je nemocnica dobrá, prípadne na následnú starostlivosť.

Projekt stratifikácie nemocníc je inšpirovaný zahraničnými konceptmi, v rámci ktorých došlo k zlepšeniu zdravotnej starostlivosti. Podľa ministerstva by mala priniesť kvalitnejšiu a bezpečnejšiu starostlivosť pre pacienta, nižší počet opakovaných operácií a hospitalizácií či zlepšenie dostupnosti nemocníc.

Projekt by mala ministerka predložiť vláde na rokovanie 21. augusta. Vyzvala preto koaličné aj opozičné strany, aby sa dohodli na podpore jednej z najväčších reforiem slovenského zdravotníctva za posledné roky.  Podporu zákona doposiaľ priamo vyjadrila opozičná SaS, ktorá povedala, že v prvom čítaní zákon podporí.

Ostatné strany sa vyjadrovali zdržanlivejšie a povedali, že si počkajú na finálny dokument, pričom napríklad predseda SNS Andrej Danko nechce, aby v súvislosti s touto zmenou došlo k zatváraniu nemocníc. Kalavská však zopakovala, že nemocnice sa rušiť nebudú.