Bratislava 21. mája 2019 (HSP/Foto:TASR-Radovan Stoklasa)

Už túto sobotu, 25. mája sa uskutočnia voľby do európskeho parlamentu, v ktorých sa rozhodne o tom, či Európska únia bude smerovať k ďalšej liberalizácii a federalizácii, alebo zvíťazia národné sily, ktoré prinavrátia suverenitu národným štátom. Na Slovensku to vyzerá na tvrdý súboj medzi stranou Progresívne Slovensko a Kotlebovou Ľudovou stranou naše Slovensko

Je veľmi ťažké predpokladať, ako na Slovensku dopadnú voľby do Európskeho Parlamentu, no niečo je možné vydedukovať z posledných zverejnených prieskumov verejnej mienky, z predpokladanej účasti vo voľbách, ako aj z predvolebných kampaní jednotlivých politických subjektov.

Strana SMER-SD zrejme zažije v týchto eurovoľbách fiasko. Jednak jej preferencie dlhodobo klesajú a ich predvolebná kampaň je dosť nevýrazná a slabá. Kandidáti tejto strany nevymysleli nič kreatívne, aby prilákali k voľbám svoj voličský elektorát a v uliciach medzi ľuďmi ich takmer vôbec nevidieť. Je tiež otázne, či vôbec mali nejaké predvolebné mítingy.

SMER teda zrejme po dlhom čase nevyhrá voľby, ktoré sa konajú v rámci celého Slovenska a skončí na druhom, možno až na treťom mieste.

Pomerne nízka predpokladaná volebná účasť (aj keď bude o dosť vyššia než v minulých eurovoľbách) však vyhovuje dvom politickým stranám, ktoré vedia zmobilizovať a dotiahnuť k voľbám svojich voličov.

Jedná sa o strany Progresívne Slovensko a Kotleba – Ľudová strana naše Slovensko, ktoré sú ale na úplne opačných koncoch politického spektra. Progresívci sú výrazne posilnení zvolením ich bývalej podpredsedníčky Zuzany Čaputovej za prezidentku a Kotlebovcov zas posilnilo rozhodnutie Najvyššieho súdu o tom, že sú demokratickou stranou a teda boli jasne vyvrátené obvinenia z údajného fašizmu.

Progresívci kandidujú v koalícii so stranou Spolu a svoju predvolebnú kampaň poňali skutočne excelentne. Je ich vidieť všade po uliciach slovenských miest, kde rozdávajú svoje letáčiky a dokonca niektorí kandidáti chodia od domu k domu a presviedčajú ľudí, aby ich volili.

Majú taktiež silnú reklamnú kampaň na internete a reklamu zadarmo im de facto robia aj mainstreamové médiá, ktoré ich nekriticky propagujú.

Progresívne Slovensko je ultraliberálna strana. Jej politici sa profilujú ako nekritickí obdivovatelia Bruselu, majú radi multikultúrnu spoločnosť a teda nezatvárajú dvere pred príchodom imigrantov. Taktiež podporujú homosexuálne zväzky.

Lídrom kandidátky PS + Spolu je Martin Šimečka, syn známeho novinára Michala Šimečku, ktorý sa preslávil výrokom, že George Soros je jeho dobrým priateľom.

Kandidát na europoslanca Martin Šimečka zas povedal, že Slovensko potrebuje migrantov. Viac sa dočítate TU.

Zo známejších mien majú progresívci na kandidátke napríklad súčasnú poslankyňu v NR SR Simonu Petrík, propagátorku Istanbuského dohovoru, ktorá si myslí, že parlament je detský kútik.

Ďalej je to Zora Jaurová, manželka riaditeľa bratislavského gymnázia C.S Lewisa, ktorý sa preslávil tým, že na školu pozval liberálnych extrémistov s vrecami na hlavách z nenávistnej stránky Zomri, ktorí vymývali mozgy mladým. Z čoho vyplýva zrejme aj to, že na tejto škole študujúci mladík napísal, že treba vystrieľať všetkých pronárodne zmýšľajúcich ľudí. Viac o tejto kauze sa dočítate TU.

Ďalšou známou tvárou na kandidátke Progresívneho Slovenska je bývalý evanjelický kňaz Ondrej Prostredník, z ktorého sa vykľul fanatický liberál. V propagačnom videu ho dokonca podporil/a „Slovenská Conchita Wurst,“ respektíve transsexuál B – complex.

Ďalšou silnou stranou, ktorá má šancu zvíťaziť v týchto eurovoľbách je Kotlebova Ľudová strana naše Slovensko. Podobne ako progresívci, aj oni majú skvelú mobilizačnú kampaň po celom Slovensku.

Kotlebovci však vsadili viac na predvolebné mítingy v kultúrnych domoch, či v iných spoločenských zariadeniach. Aj keď im niektorí primátori, starostovia, či súkromníci hádžu polená pod nohy a zrušili im pár priestorov, Kotlebovci sa vždy vedeli vynájsť a ich mítingy sú skutočne preplnené. Sály, v ktorých hovoria o Európskej únii, jej nedostatkoch a ako to chcú zmeniť, sú väčšinou zaplnené do posledného miesta.

S týmito stretnutiami s občanmi začali prakticky od prezidentských volieb a zintenzívnili to v posledný mesiac pred eurovoľbami, kedy mali aj dva mítingy za jeden deň. Takýmto spôsobom si prešli po takmer všetkých kútoch Slovenska.

ĽSNS má tiež intenzívnu bilboardovú kampaň a videá Kotlebovcov, ktoré natočili v Bruseli poukazujúce na katastrofálnu migračnú politiku a nebezpečenstvo multi-kulti, lámu rekordy v počte pozretí.

Treba tiež objektívne povedať, že ĽSNS má jednu z najlepších kandidátok, kde si ľudia môžu vybrať z rôznych známych osobností a hlavne tam majú množstvo nestraníkov, čím môžu prilákať aj voličov, ktorí stranu príliš nemusia. V eurovoľbách sa krúžkuju najviac dvaja kandidáti.

Ak chcú Slováci, aby ich v Bruseli zastupoval výrazný rečník, ktorý si nedáva servítku pred ústa, majú možnosť voliť dvojku kandidátky Milana Mazureka.

Ak niekomu vyhovuje umiernenejší zástupca v europarlamente môže zakrúžkovať nestraníka, bývalého sudcu Miroslava Radačovského, ktorý je známy tým, že rozhodoval v procese pozemkovej kauzy prezidenta Andreja Kisku. Ďalším významným nestraníkom je primár nemocnice v Ružomberku, Miroslav Urban.

Výrazná prolife postava, ktorá poteší silnejúce slovenské prolife hnutie, je zasa právnička Lucia Žužová, ktorá stála za protipotratovým zákonom, ktorý strana predkladala na sklonku minulého roka a ktorý len tesne neprešiel.

Na výber je tiež pronárodný aktivista Lukáš Kopáč, ktorý v roku 2015 zorganizoval najväčšiu demonštráciu proti príchodu imigrantov na Slovensko, spevák Ondrej Ďurica a asi najznámejšou tvárou na kandidátke ĽSNS je podpredseda strany Milan Uhrík.

Miernymi favoritmi sú však predsa len Progresívci, pretože tí majú svoju liberálnu základňu v Bratislave a okolí, kde sa očakáva najvyššia volebná účasť.

Stredné a východné Slovensko a hlavne menšie mestá a obce budú zrejme „patriť “ Kotlebovcom, no tí majú ďalších konkurentov. Nejaké to percento im môže ubrať najnovšia iniciatíva Borisa Kollára, ktorý svoju stranu Sme rodina začlenil do pronárodnej frakcie na čele s Matteom Salvinim.

Tento Kollárov krok je však dosť absurdný, keďže to zrejme hrá na dve strany. V Bruseli sa spája s nacionalistami a na domácom rybníku sa plánuje spojiť s ultraliberálmi – nevadí mu ani Progresívne Slovensko v spoločnej vláde. Ľudia to zrejme „prekukli“ a tak je otázne, či to nejako Kollárovej strane s nevýraznymi kandidátmi prospeje.

Kotlebovci však môžu doplatiť aj na rozdrobenosť národnej scény. Kandidujú totiž aj rôzne novovzniknuté mini-strany, ktoré sa hlásia do boja o pronárodného voliča. Ľudia by si mali uvedomiť, že hlas pre tieto straničky im zrejme prepadne, keďže pravdepodobne nedosiahnu potrebných 5 % na zvolenie aspoň jedného europoslanca.

Ostatné štandardné politické strany ako napríklad SaS, OľaNO, SNS a KDH mali dosť nevýrazné kampane a nepredpokladá sa, že by mohli dosiahnuť nejaký skvelý výsledok. Igor Matovič sa ešte snažil zaujať tým, že odstúpil z kandidátky a vyzval Rómov, aby volili svojho etnického príslušníka Petra Poláka. Je otázne, či to jeho strane nejako pomôže, alebo skôr uškodí.

V sobotu 25. mája nastane deň D. Ľudia rozhodnú, akým smerom sa bude Európska únia uberať. Či sa posilnia rady eurofederailstov, rôznych slniečkarov a liberálov, ktorí chcú preniesť ešte viac kompetencií do Bruselu, a tak posilnia diktát EÚ, alebo si zvolia pronárodných kandidátov, ktorí budú bojovať za návrat k pôvodným cieľom Európskej únie, teda k ekonomickej spolupráci a k suverenite národných štátov.

Samuel Gdovin