Spolubojovníkov Thaciho zatkli pre podozrenia z vojnových zločinov

Priština 26. mája (TASR/HSP/Foto:TASR)

Niektorí Kosovci boli zatknutí pre podozrenia z vojnových zločinov. Thaci naďalej pred zodpovednosťou unika

Polícia misie EÚ v Kosove (EULEX) v spolupráci so špeciálnymi jednotkami kosovskej polície (ROSU) zadržala v Kosove päť osôb pre podozrenia z vojnových zločinov v tábore bývalej Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK) v meste Likovac. Všetci zadržaní sú členovia niekdajšej neslávne známej tzv. drenickej skupiny a spolubojovníci úradujúceho kosovského premiéra Hashima Thaciho, napísal dnes srbský server Vesti online.

Zadržaní sú predseda kosovského okresu Srbica Sami Lushtaku, bratranec zakladateľa UCK Adema Jashariho Sait Jashari, ako aj bratia Jahir a Zecir Demaju a Hysni Thaci. Obvineniam z vojnových zločinov čelia okrem iných aj súčasný kosovský veľvyslanec v Albánsku Sulejman Selimi, poslanec strany premiéra Thaciho v kosovskom parlamente Fadil Demaku a bývalý šéf obávanej tajnej služby ŠIK Sabit Geci. Oni patria medzi najobávanejších veliteľov UCK v Kosove, píšu Vesti.

“Sami Lushtaku, ktorý je starostom Srbice od roku 2007, predstavuje vážnu bezpečnostnú hrozbu pre všetkých. Preto je jeho zatknutie veľkým prekvapením. Považuje sa za človeka, ktorý všetko drží pod kontrolou a nebojí sa ani otvorene sa vyhrážať. Jeho sa obáva dokonca aj EULEX a nedávno ho navštívil aj veliteľ KFOR-u (jednotky NATO v Kosove). Známy je prípad, keď pred rokom udrel starostu južnej Kosovskej Mitrovice Avniho Kastratiho do tváre. Lushtaku je jedným z najbohatších starostov, s majetkom väčším ako milión eur,” uviedol server s odvolaním sa na nemenovaný zdroj.

Bývalý šéf tajnej služby ŠIK Sabit Geci bol niekoľkokrát zatknutý a v roku 2011 ho odsúdili na 15 rokov väzenia kvôli zabíjaniu zajatcov v táboroch UCK v mestách Kukes a Cakan na severe Albánska. Obžaloba sa vzťahovala na obdobie od marca do júna 1999 a obsahovala iba zločiny voči Albáncom, ktorí nepodporovali UCK.

Geci sa však považuje za jedného z hlavných organizátorov nelegálneho obchodu s orgánmi unesených kosovských Srbov, upozornili Vesti. Údajne práve on velil transportu zajatcov z Kosova do tábora Kukes na severe Albánska.

Srbská prokuratúra pre vojnové zločiny údajne disponuje videozáznamom z tábora v Likovci, ktorý je dielom členov UCK z mája 1998. Okrem členov tejto skupiny na zázname vidieť štvoricu unesených kosovských Srbov vrátane Miroslava Šuljiniča, ktorého pozostatky sa našli v roku 2005 v masovom hrobe pri Lapušniku, píšu Vesti.

Sami Lushtaku sa vyhrážal aj kosovskej novinárke Jete Xhari po tom, čo písala o fungovaní jeho samosprávy. Nazýval ju srbskou špiónkou a huckal proti nej bývalých vodcov UCK, uviedol server. V tomto prípade v súčasnosti prebieha súdny proces a medzi svedkami Lushtakiho obrany je aj blízka Thaciho spolupracovníčka a kosovská ministerka pre európske integrácie Vlora Citaku.

Z údajov srbskej prokuratúry pre vojnové zločiny vyplýva, že v tábore Likovac pri Drenici sa Geci podieľal na popravách a mučení nealbánskeho obyvateľstva. Členom UCK sa stal v roku 1993 a na starosti mal vyzbrojovanie a výcvik v Drenici a jej okolí. Zúčastňoval sa na likvidácii Srbov zo Srbice a potom sa stal jeden z veliteľov v tábore Likovac, v ktorom na jeho rozkaz zabili desiatky Srbov, píšu Vesti.

Existuje podozrenie, že množstvo Srbov previezol z Likovca na sever Albánska, kde jeho ľudia oddeľovali a zabíjali chorých a slabších; kým mladých a vitálnych prevážali do druhých objektov, zrejme aj do známeho “žltého domu”, uvádzajú Vesti.

Geci, ktorý má prezývku Veľký šéf, čelí podozreniam, že bol zamiešaný aj do bombového útoku na srbský autobus, pri ktorom zahynulo 12 a zranenia utrpelo 43 ľudí.

Všetky tieto informácie sú známe už dávno. Doteraz však súdny dvor pre bývalú Juhosláviu väčšinu Kosovcov obvinených z vojnových zločinov oslobodil. Obrat ktorý sledujeme možno poslúži iba na vyčistenie Kosova od nepohodlných svedkov a politickej konkurencie.

Že dnešný premiér Hashim Thaci bol zupletený do obchodovania s orgánmi odobratými srbským zajatcom vyplývalo už zo správy bývalej žalobkyne Carle del Ponte. Tá je podozrivá, že svoju misiu si plnila selektívne. Pred súdom pre bývalú Juhosláviu skončili väčšinou Srbi.

Hashim Thaci však nie je medzi zatknutými a nebude sa zatiaľ zodpovedať za zločiny, ktoré spáchal.

Haradinajovi Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) nebol schopný preukázať ani to, čo o sebe sám napísal v knihe

Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v Haagu 29. novembra 2012 už po druhý raz oslobodil bývalého kosovského premiéra Ramusha Haradinaja od všetkých obvinení z vojnových zločinov voči civilistom.

Obžaloba podľa verdiktu nepredložila dostatok dôkazov. Haradinaja, kosovského expremiéra a predtým jedného z najvýznamnejších veliteľov niekdajšej Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK), haagsky tribunál opätovne súdil za zločiny voči civilistom v okolí kosovkého mesta Dečani z roku 1998. Prokuratúra ICTY pre neho žiadala trest vo výške 20 rokov väzenia.

Okrem Haradinaja čelili obvineniam z vraždy ôsmich civilistov aj Idriz Balaj a Lahi Brahimi. Zločinov sa podľa obžaloby mali dopustiť v tábore UCK v dedine Jablanica. Oboch taktiež zbavili všetkých obvinení v ten istý deň ako Haradinaja.

Opätovné súdenie Haradinaja a jeho spoluobvinených sa začalo v auguste 2011. Posledného svedka vypočuli v apríli 2012 v úplnej tajnosti. Prokuratúra tohto chráneného svedka, označovaného pseudonymom PW-80, považovala za jedného z korunných svedkov. Jeho odmietnutie vypovedať v roku 2007 bolo hlavnou príčinou oslobodzujúceho verdiktu pre Haradinaja a následného zopakovania procesu.

Svedkov ktorý proti Haradinajovi svedčili, alebo za nevyjasnených okolností zomreli

Zastrašovanie svedkov sprevádzalo oba procesy s Haradinajom. Hlavný žalobca ICTY Serge Brammertz i jeho predchodkyňa Carla del Ponte z tohto dôvodu podali viacero sťažností na pôde Bezpečnostnej rady OSN. Srbský špeciálny prokurátor pre vojnové zločiny Vladimir Vukčevič uviedol, že tragický osud niektorých potenciálnych svedkov je výsledkom “neschopnosti” predstaviteľov ICTY. “Som si vedomý, že sú dôkazy proti nemu chabé napriek tomu, že sme sa naozaj snažili pomôcť haagskemu tribunálu,” podotkol a poukázal na to, že v priebehu procesu proti Haradinajovi bolo “zabitých 19 potenciálnych svedkov”.

Hlavný svedok Shefqet Kabashi sa dokonca nechal radšej odsúdiť za pohŕdanie súdom, než aby vypovedal o zločinoch UCK v Jablanici. Ako sám povedal, nechce ohroziť svoju rodinu, ktorá žije v Kosove, napísali srbské médiá.

Podľa haagskeho tribunálu neexistujú dôkazy, že ktorýkoľvek zo svedkov bol zabitý pre to, že bol na zozname z procesu s Ramushom Haradinajom. Sám Haradinaj vo svojej autobiografickej knihe “Príbeh o vojne a mieri” napísal, že príslušníci UCK “každý deň zabíjali srbských policajtov”.

RAMUSH HARADINAJ – bývalý kosovský premiér. Obvinený bol z vrážd, znásilnení a mučení srbského obyvateľstva, čoho sa mal dopustiť ako veliteľ Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK). V marci 2005 sa sám vydal do Haagu. Všetkých obvinení ho zbavili v apríli 2008. Sudcovia žiadali obnovenie súdu s odôvodnením, že svedkovia v jeho procese boli zastrašovaní. Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v Haagu ho 29. novembra 2012 už po druhý raz oslobodil od všetkých obvinení z vojnových zločinov voči civilistom.

Lídra Aliancie pre budúcnosť Kosova (AAK), tretej najsilnejšej strany v provincii, v Prištine dvakrát vypočuli vyšetrovatelia haagskeho tribunálu OSN v súvislosti s pôsobením UCK počas konfliktu z rokov 1998-99. V Srbsku čelil Haradinaj viacerým žalobám z vraždy viac ako desiatky srbských civilistov a pre Belehrad bolo jeho vymenovanie za kosovského premiéra neprijateľné. Západní diplomati vyjadrili obavy, že jeho vymenovanie a prípadná následná žaloba ICTY by v provincii mohla vyvolať násilnosti. Šéf administratívy OSN Sören Jessen-Petersen naznačil, že vymenovaniu Haradinaja za premiéra nebude brániť, keďže ide o demokratický proces. Európska únia však neskrývala nespokojnosť s vyhliadkou Haradinaja vo funkcii premiéra.

Haradinaj si pri príchode do sídla vlády podal ruku s odstupujúcim premiérom Bajramom Rexhepim. Za prvoradú úlohu svojho kabinetu pred novinármi označil splnenie medzinárodným spoločenstvom požadovaných štandardov – čo bolo podmienkou pre otvorenie rokovaní o konečnom štatúte Kosova. Haradinaj vyjadril pripravenosť okamžite začať so Srbskom dialóg o budúcnosti Kosova. Podľa srbskej vlády srbská justícia proti Haradinajovi vzniesla 108 trestných obvinení. Haradinaj bol podľa Belehradu jedným z hlavných organizátorov a podnecovateľov protisrbských násilností, ktoré po ustanovení správy OSN z júna 1999 viedli k exodu viac ako 200.000 Srbov z Kosova.

Kosovský parlament 3. decembra 2004 zvolil kontroverzného politika, bývalého veliteľa povstaleckej Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK) Ramusha Haradinaja za nového premiéra provincie spravovanej OSN. Za hlasovalo 72 poslancov, proti boli traja. Funkcie kosovského premiéra sa ujal 6. decembra 2004 napriek opakovaným výhradám Srbska, ktoré ho obviňovalo z vojnových zločinov a vyzvalo administratívu OSN, aby jeho nástupu na post zabránila.

Na funkciu premiéra rezignoval 8. marca 2005 po doručení oficiálnej žaloby z Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu v Haagu, kam následne aj dobrovoľne odcestoval.

Prokuratúra haagskeho tribunálu OSN sa 9. mája 2005 vyslovila proti predbežnému prepusteniu bývalého kosovského premiéra Ramusha Haradinaja, ktorý pred tribunál dobrovoľne predstúpil v ten deň. Bol obžalovaný zo zločinov spáchaných na kosovských Srboch, Nealbáncoch a Albáncoch považovaných za kolaborantov s Belehradom. Podľa žaloby ICTY nebolo v prípade predprocesného prepustenia Haradinaja možné tiež vylúčiť riziko pre budúcich svedkov v prípade. ICTY v polovici apríla 2005 Haradinajovi umožnil, aby sa v Kosove zúčastnil na pohrebe svojho mladšieho brata Envera, ktorý sa stal obeťou vraždy. Podmienkou bolo, že sa nesmie kontaktovať s potenciálnymi svedkami obžaloby ICTY ani hovoriť s novinármi.