Bratislava 20. marca 2023 (HSP/Euractiv/Foto:TASR/AP-Darko Vojinovic)
Kosovo a Srbsko v sobotu (18. marca) neskoro večer po maratóne rozhovorov nepodpísali potenciálne prelomovú dohodu, hoci EÚ privítala pokrok smerom k dosiahnutiu dlho očakávanej dohody medzi znepriatelenými krajinami, informuje EURACTIV
Najnovšie kolo rokovaní, v ktorých išlo o veľa, nasledovalo po mesiacoch kyvadlovej diplomacie sprostredkovanej EÚ, takmer 25 rokov po vojne medzi etnickými albánskymi povstalcami a srbskými silami, ktorá vyvolala bombardovaciu kampaň NATO, ktorá ukončila konflikt a prinútila srbský vládny personál a bezpečnostné sily stiahnuť sa z odštiepeneckého územia.
Kosovský premiér Albin Kurti a srbský prezident Aleksandar Vučič rokovali takmer 12 hodín počas samitu v severomacedónskom Ochride, pričom si vybrali 11-bodový plán, ktorý EÚ predstavila minulý mesiac počas samitu v Bruseli.
Nakoniec sa im však nepodarilo dosiahnuť konečnú dohodu, ktorú by mohli podpísať obaja.
Šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell po rokovaniach vyslal zmiešané signály o rokovaniach, keď uviedol, že sa dosiahol rámec na realizáciu plánu, ale cesta k normalizácii vzťahov zostáva nedosiahnuteľná.
“Strany neboli schopné nájsť obojstranne prijateľné riešenie, ktoré by bolo také ambiciózne, ako sme poskytovali alebo navrhovali,” povedal Borrell, aj keď privítal dosiahnutie dohody, ktorá nakoniec nebola podpísaná.
Srbsko dlhodobo odmieta uznať jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova z roku 2008, pričom medzi Belehradom a jeho bývalou odštiepeneckou provinciou neustále prepukali nepokoje.
Po sobotňajších rozhovoroch obaja lídri priznali, že sa dosiahol pokrok, ale rýchlo sa navzájom ostro ohradili proti tomu, že sa nepodarilo položiť pero na papier.
Kosovský Kurti povedal, že je pripravený dokument podpísať, ale obvinil srbského lídra, že plán nepodpísal ani na druhýkrát.
“Druhá strana sa rovnako ako na poslednom stretnutí v Bruseli 27. februára vyhýba podpisu dohody, teraz aj s prílohou,” povedal Kurti novinárom.
“Teraz je na Európskej únii, aby našla mechanizmus, ktorý by status tejto dohody urobil právne a medzinárodne záväzným.”
Srb Vučić sa k výsledkom dnešného dňa vyjadril vlažne.
“Myslím si, že sme urobili jeden dôležitý krok v konštruktívnej atmosfére a začneme na niečom pracovať. Samozrejme, nebol to nejaký deň D, ale bol to dobrý deň,” povedal Vučič.
Tlak EÚ
V 11-bodovom dokumente, ktorý podporila EÚ, sa stanovuje rámec, podľa ktorého sa žiadna zo strán neuchýli k násiliu pri riešení sporu, ani sa nebude snažiť zabrániť druhej strane vstúpiť do Európskej únie alebo iných medzinárodných orgánov, čo je kľúčová požiadavka Kosova.
Výsledkom by bolo aj faktické uznanie medzi oboma stranami, pričom Kosovo a Srbsko by akceptovali cestovné doklady, diplomy, poznávacie značky a colné pečiatky druhej strany.
Kurtiho administratíva dúfa, že dohoda by umožnila vstup Kosova do medzinárodných inštitúcií, najmä do OSN, čo je dlhoročný cieľ vlády v Prištine.
Srbskí aj kosovskí predstavitelia priznali, že západné vlády na nich čoraz viac tlačia, aby sa po viac ako dvoch desaťročiach ostrých sporov dohodli.
Rastúci tlak prichádza v čase, keď si EÚ a Washington vyhradili veľkú časť svojich diplomatických síl na riešenie konfliktu na Ukrajine, čo vyvoláva obavy, že Kremeľ môže využiť otázku Kosova ako klin na ďalšie rozdelenie Európy.
Kosovo zostáva posadnutosťou pre veľkú časť srbského obyvateľstva, ktoré toto územie považuje za svoju právoplatnú vlasť, na ktorú po stáročia útočili cudzinci.
V srbskom hlavnom meste Belehrad sa v piatok tisíce ľudí zhromaždili proti uzavretiu dohody.
“Toto ultimátum… to nie je dohoda, to je zrada,” povedal davu Milica Djurdjevič Stamenkovski, šéf ultranacionalistickej skupiny Prísažní.
V Kosove žije približne 120 000 Srbov, z ktorých mnohí zostávajú verní Belehradu – najmä v severných oblastiach pri hraniciach so Srbskom, kde často dochádza k nepokojom, protestom a občasným násilnostiam.
18.9°C
Sobota 
Nedeľa 
Nedeľa 
Nedeľa 
.jpg)
.jpg)
.JPG)
