Košice 15. apríla (TASR/HSP/Foto:TASR)
V lokalite Košíc nemajú obyvatelia záujem na ťažbe uránu, ktorá ešte viac zaťaží už i tak enviromentálne nepriaznivé prostredie v lokalite
Vyše 79 percent občanov Košického samosprávneho kraja (KSK) nesúhlasí s prípadnou ťažbou uránu v tomto regióne. Naopak, naklonených je zamýšľanej ťažbe len niečo vyše päť percent opýtaných. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý v košickom VÚC realizovala agentúra Polis Slovakia v dňoch 5. – 9. apríla 2013. Prieskum na vzorke 1008 respondentov vo veku nad 18 rokov sa uskutočnil na objednávku organizácie Greenpeace.
Na otázku “Súhlasili by ste s tým, aby sa vo vašom VÚC začalo s ťažbou uránu?”, odpovedalo kladne 5,1 percenta respondentov. Z toho “rozhodne áno” uviedlo 1,8 percenta a “skôr áno, ako nie” 3,3 percenta. Proti ťažbe sa vyslovilo 79,2 percenta opýtaných. Z toho rozhodné “nie” vyjadrilo 64 percent a “skôr nie, ako áno” 15,2 percenta. K otázke sa nevedelo vyjadriť 15,7 percenta respondentov.
“Vedeli sme, že ľudia nesúhlasia s tým, aby sa na území kraja ťažil urán. Chýbali nám však konkrétnejšie údaje. Teraz ich máme a ja som rád, že sú aj napriek rozsiahlej PR kampani banskej spoločnosti, ktorá skúma uránové ložisko nad Košicami, jednoznačné,” uviedol riaditeľ Greenpeace Slovensko Juraj Rizman. Výsledok prieskumu je podľa neho veľmi jasný signál politikom na národnej, ako aj regionálnej úrovni. “Pevne verím, že politici vypočujú hlas verejnosti a po geologickom prieskume akékoľvek plány na začatie ťažby uránu odmietnu,” konštatoval.
Téma prípadnej ťažby uránu na Slovensku patrí v posledných piatich rokoch k najvýraznejším a najviac diskutovaným environmentálnym témam. Petíciu proti plánovanej ťažbe uránu, ktorú environmentalisti v roku 2009 predložili NR SR, podporilo vyše 113.000 občanov. Dodnes je táto petícia najväčšou environmentálne orientovanou petičnou akciou v histórii Slovenska, uvádza Greenpeace Slovensko.
Na verejnosti diskutovaný bol aj nedávny pokus zmeniť geologický zákon v prospech prieskumu uránových rúd. Rezort životného prostredia po negatívnej reakcii zo strany samospráv, environmentalistov i občianskej verejnosti napokon garantoval zachovanie dnešných právomocí samospráv, ktoré sa tak aj naďalej budú môcť rozhodnúť, či na svojom území uránový prieskum povolia, alebo nie.