Koráby demokracie. Čoho sú schopné lietadlové lode amerického námorníctva

Washington 13. novembra 2017 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/Mass Communication Specialist 2nd Class Z.A. Landers/U.S. Navy via AP)

Tri lietadlové lode s jadrovým pohonom, raketové krížniky, ponorky, približne 200 po zuby ozbrojených lietadiel a niekoľko tisíc vojenských námorníkov – v sobotu v západnom Tichomorí štartuje najväčšie za posledných 10 rokov cvičenia hneď troch útočných skupín lietadlových lodí amerického námorníctva.

Cieľom manévrov je nácvik rozsiahlej ofenzívy a demonštrácia železnej vôle americkej tichomorskej flotily celému svetu (vrátane KĽDR) . Otvorene to vyhlásil veliteľ flotily, admirál Scott Swift.

Cvičenia sa zúčastňujú lietadlové lode s jadrovým pohonom Ronald Reagan, Nimitz a Theodore Roosevelt – vlajkové lode 5., 11. a 12. útočné skupiny. Bývalý veliteľ ruskej pobaltskej flotily, admirál Vladimir Valujev vyhlásil, že koncentrácia týchto troch operačných zväzov lodí v oblasti Kórejského polostrova vypovedá o tom, že americké námorníctvo je pripravené bojovať proti Severnej Kórei.

Demokracia s dodávkou domov

Počnúc 60. rokmi 20. storočia obrovské plávajúce letecké základne sa stali hlavným geopolitickým argumentom Spojených štátov. Pomocou týchto monštier na jadrový pohon Američania už niekoľkokrát zvrhávali “neposlušné” vlády v rôznych častiach sveta a zamieňali ich oveľa poslušnejšími režimami.

Ak sa pozrieme pozornejšie, tak agresívne ciele sú založené v samotnej koncepcii využívania Nimitzov. Jadro bežného leteckého krídla tvoria palubné stíhacie lietadlá F/A-18 Hornet – jedná sa o efektívne útočné zbrane. Každý Hornet zvládne osemtonovú bojovú záťaž a pôsobí v okruhu cez 700 km. V súčasnosti sa jedná o hlavné vojenské lietadlo americkej flotily a námornej pechoty. Vo výzbroji ich majú vyše tisíc kusov.

Smrtonosná družina

Americké lietadlové lode nebojujú samostatne. Na tento účel sa napokon ani príliš nehodia. Ich obranná výzbroj je pomerne slabá a je tvorená tromi protilietadlovými systémy Sea Sparrow, štyrmi 20 mm protilietadlovými kanónmi Vulcan Phalanx a dvoma trojitými 324M torpédometmi.

Preto každú útočnú skupinu tvorí až dvadsať lodí, ktorej súčasťou sú 2-3 krížniky s riadenými raketovými zbraňami typu Ticonderoga, 2-3 torpédoborce triedy Arleigh Burke, fregaty s riadenými raketovými zbraňami, pár viacúčelových ponoriek a zásobovacie plavidlá. Hlavnou úlohou tejto flotily je krytie svojej vlajkovej lode nepriestrelným dáždnikom protivzdušnej obrany a aby ju v prípade núdze kryli svojím trupom pred torpédom.

Projekcia sily

Útočnú skupinu lietadlových lodí možno označiť za pobrežný operačný zväz, pretože jej hlavnou úlohou je umožniť vykonávať rozsiahle útoky na pobrežnú infraštruktúru nepriateľa do hĺbky 1600 km. Hlavnou výhodou eskadry sú nenápadnosť a moment prekvapenia. Za normálnej rýchlosti je schopná prekonať až 1500 km a rýchlo sa prichystať na útok. Stratégia pôsobenia týchto skupín je už dobre rozpracovaná a takmer neprechádzala zmenami.

Spravidla keď sa skupina priblíži k pobrežiu nepriateľa, tak krížniky a torpédoborce vykonajú rozsiahly útok strelami s plochou dráhou letu na vopred odhalené strategické objekty a veliteľské stanovištia. Dochádza pritom k rozsiahlému využívaniu bezpilotných lietadiel. Potom palubné stíhačky a lietadlá rádioelektronického boja neutralizujú systém protivzdušnej obrany. V tretej vlne do útoku mieria lietadlá typu Hornet, ktoré bombami a raketami ničí všetko, čo prežilo, a vyčisťuje priestor pre vylodenie oddielov námornej pechoty. Pôsobenie letectva zo vzduchu koordinujú lietajúce strediska včasného varovania a riadenia (AWACS).

Hoci niektorí experti skepticky nazývajú lietadlové lode zbraňami pre boj s “banánovými republikami”, ktoré sú bezmocné v boji proti vyspelému nepriateľovi, tento názor nie je úplne správny. Útočné skupiny lietadlových lodí predstavujú hrozivú silu schopnú ak nie zničiť, tak aspoň spôsobiť značnú ujmu infraštruktúre dokonca veľkej veľmoci so silnou armádou. Najzraniteľnejšie sú pobrežné a ostrovné štáty.