Môj profil 
Predplatné
Konstantin Sivkov uviedol, že v Sýrii bojovali dve koalície – jednu koalícu tvorili USA, západné krajiny, Izrael, monarchie Perzského zálivu, a druhú koalíciu tvorili Rusko, Sýria, Libanon a Irán. Západná koalícia sledovala cieľ zvrhnutia legitímneho sýrskeho prezidenta Bašára Asada. Moskva a jej spojenci sledovali cieľ zachrániť celistvosť Sýrie a jeho suverenitu.
Konstantin Sivkov vysvetlil, že v západnej koalícii existovali už od počiatkov hlboké protirečenia, ktoré neutralizovali vojenské a strategické možnosti USA a ich spojencov. Tieto krajiny mali rozličné politické ciele, rozličné sily a prostriedky a takisto rozličný prístup k stratégii, ako v Sýrii pôsobiť. Preto sa západná koalícia už od začiatku ocitla v značne zložitom postavení a nedokázala plnohodnotne kontrolovať a vykonávať svoje predstavy.
V zjednodušenej podobe podľa Sivkova možno rozdeliť západnú koalíciu na dve časti. Prvú časť tvorili nezákonné ozbrojené skupiny, podporované Západom a perzskými monarchiami. Na týchto ozbrojených skupinách ležalo bremeno bojov, Západ zabezpečoval financie, zbrane, muníciu, nábor nováčikov a politicko-informačnú podporu. USA, Izrael, Saudská Arábia, Katar a sčasti Turecko vložili do konfliktu v Sýrii mohutné finančné zdroje. Druhú časť tvorili radikálni islamisti ISIS a Dzebchat an Nusry, či členovia Al Kaidy, ktorí takisto bojovali proti oficiálnemu Damasku, pričom tieto organizácie časť ruských analytikov považuje za iregulárnu armádu USA.
Protiasadovské skupiny priamo podporované Západom tvorilo široké spektrum organizácii. Od radikálnych islamistov, cez proturecké skupiny či otvorene liberálne a prozápadné skupiny. Radikálni islamisti mimo ISIS chceli vytvoriť sunnitský štát pod vedením Kataru alebo Saudskej Arábie. Proturecké skupiny sa snažia obnoviť osmanské impérium a znova pričleniť k Turecku severosýrske oblasti, ktoré Turci stratili po 1. svetovej vojne. Američania a Izrael chceli Sýriu odstrániť kvôli posilneniu pozícii Izraela a osobité miesto zaujímajú kurdské skupiny, ktoré sa snažili spočiatku o autonómiu a dnes sa ich ambície podstatne rozšírili. Kurdi majú veľmi ťažkú pozíciu, pretože proti ich predstavám stoja Damask i Ankara.
Keď Rusko vstúpilo do sýrskeho konfliktu a začalo podporovať sýrsky režim Bašára Asada, stretlo sa s aktívnym odporom západnej koalície. Proti Rusom a Sýrčanom bojovali spomenuté ozbrojené skupiny, ktorým poskytovali zbrane, výcvik a krytie USA, Západ a Izrael. Vo vzájomnom súperení prišlo k využitiu všetkých prostriedkov vedenia vojny. Do bojov sa z oboch strán zapojilo letectvo, delostrelectvo, pechotné a mechanizované sily, na niektorých miestach priamo (aj keď oficiálne nie proti sebe) bojovali priamo Rusi, Američania, Briti, Turci či Iránci. V sýrskom konflikte sa naplno prejavili z oboch strán metódy informačnej vojny, množstvo dezinformácii a pod.
Západ sledoval svoj cieľ zničiť režim Bašára Asada a neváhal k tomu využívať bandy islamistických hrdlorezov, ktoré vraždili civilné obyvateľstvo. Teroristické bandy mali dostatok zbraní i munície, vo viacerých prípadoch sa pred porážkou zachránili teroristi len útekom do bezpečnostnej zóny pod patronátom USA ( napr. v oblasti Deir ez Zor). Rusi, Iránci a Sýrčania postupne likvidovali jednotlivé bandy. Sýrske sily však museli bojové operácie viesť postupne, pretože nemali dostatok síl na vedenie bojových operácii na viacerých miestach frontu naraz.
Rusko so svojím expedičným zborom dokázalo uvedenú partiu nad Západom vyhrať. Rusi sa pritom nemohli príliš spoliehať najmä v prvej fáze na Sýrčanov, ktorí mali vyčerpané vojenské i ekonomické zdroje. Keď Rusko v roku 2015 do konfliktu vstúpilo, sýrska armáda už mlela z posledného a na Západe už rátali, že režim Bašára Asada má pred sebou maximálne len niekoľko týždňov existencie. Opak sa stal pravdou. Rusko ukázalo, že dokáže viesť úspešné bojové operácie v zahraničí, čo svedčí o jeho ekonomickom potenciáli, ruská armáda je vysoko motivovaná, bojaschopná a na vysokej profesionálnej úrovni, pričom ruské zbrane predstavujú svetovú špičku (ruské letectvo, ruské rakety Kaliber).
K víťazstvu Ruska v Sýrii podľa Sivkova prišlo z viacerých dôvodov. Západnú koalíciu sužovalo množstvo rozporov, ktoré nedokázali USA uspokojivo riešiť. Sýrske teroristické bandy v Idlibe a Aleppe po porážkach začali dokonca medzi sebou bojovať a naplno sa prejavili ich politické či náboženské rozpory. Radikálni sunniti otvorene útočili na proturecké skupiny či proamerické skupiny. Proturecké skupiny sa dostali do konfliktu s proamerickými skupinami a Američania nedokázali tieto rozpory stlmiť. Američania postupne stratili kontrolu nad jednotlivými skupinami, ktoré boli navyše značne demoralizované vysokými stratami, tie im spôsobili Rusi, Iránci, Sýrčania, libanonský Hizballáh či Palestínčania.
Podľa Sivkova, navyše západné elity preukázali prekvapivo nízky intelektuálny potenciál a nedokázali predvídať ruské kroky (napríklad prechod Turkov na ruskú stranu). Ruské elity naopak demonštrovali plnú sústredenosť a ich premyslené politické či vojenské kroky viedli k ruským úspechom v Sýrii.
Grigorij Pavlodubov
.JPG)
