Dánska vláda plánuje udeliť legislatívnu ochranu na základe autorských práv udelených pre tváre jednotlivcov (presnejšie ich obrazom, podobám, fotografiám a videám) v online priestore. V podstate to znamená, že každý občan bude mať nárok na autorské práva respektíve poplatky za používanie s jeho podoby na internete.

Hoci príslušná legislatíva ešte nenadobudla platnosť, legislatívne riešenie už získalo značnú pozornosť, a to nie bezdôvodne, píše denník Mandiner.

Táto metóda poskytuje efektívne, lacné a predovšetkým rýchle riešenie jedného z najnaliehavejších problémov vyplývajúcich z rozvoja umelej inteligencie (AI): rizika, ktoré predstavujú takzvané „deepfake videá“ a krádež identity.

O tejto téme denník diskutoval s Jánosom Székelym, docentom na Sapientia EMTE v Kluži.

Sme v cieli? Alebo kam až môže AI zájsť?

Docent sa obáva, že v súčasnosti AI napreduje míľovými krokmi a je už na takej úrovni, že dokáže generovať fotografie, zvukové a obrazové záznamy, ktoré zobrazujú skutočné osoby a vo všetkých ohľadoch pôsobia dôveryhodne – avšak sú falošné.

Takéto podoby reálnych osôb ale napríklad aj zvierat sa označujú výrazom ako deepfake (doslova „hlboké falzifikáty“, „hlboké klamstvo“).

Deepfake môže zobrazovať všetky druhy situácií, od vtipných zajacov alebo medveďov skákajúcich na trampolíne až po zatknutie amerického exprezidenta Baracka Obamu.

Okrem svojho vážneho dezinformačného účinku môže takýto obsah porušovať práva ľudí, ktorí na nich vyzerajú, akoby to bolo naozaj. Zvukové záznamy sú tiež na nepoznanie.

Podľa Székelyho to vyvoláva dilemu: Aký je najúčinnejší spôsob boja proti deepfakes, najmä ak nie sú určené ako satirické zobrazenie verejných osobností, ale porušujú právo na súkromie a môžu zobrazovať jednotlivcov v ponižujúcich situáciách?

Odborník sa domnieval, že sa môže stať, že fanúšikovia, ktorí boli náhodne zachytení kamerou na futbalovom zápase, sa na druhý deň môžu objaviť v deepfake videu na internete ako reklamné tváre, obete nejakých posmešných nehôd alebo účastníci nejakej masovej akcie – napríklad protestu či demonštrácie, na ktorej ani neboli prítomní.

Je alarmujúce, že v skutočnosti ani nemusíme opustiť svoj dom, a aj tak sa môžete stať obeťou deepfake.

Materiálu je dostatok

Sociálne médiá sú plné fotografií a videí jednotlivých používateľov, ich rodinných príslušníkov a dokonca aj ich detí, z ktorých umelá inteligencia môže generovať obsah, ktorý je v každom ohľade uveriteľný.

V podstate je možné vytvoriť deepfake video o komkoľvek, ktoré zobrazuje akúkoľvek situáciu v živote, varuje odborník.

Keď sa takýto obsah stane virálnym, môže v najlepšom prípade poškodiť reputáciu jednotlivca a v najhoršom prípade ohroziť jeho kariéru alebo dokonca jeho život. Problém je teda nielen reálny, ale aj závažný a v podstate neriešiteľný, uvádza profesor.

Székely vysvetlil, že už boli navrhnuté všetky druhy regulačných riešení, ale žiadne z nich naozaj nefunguje. Všeobecné nariadenie EÚ o ochrane údajov klasifikuje obrazy tváre ako osobné údaje, ale je ťažké pristihnúť „tvorcu“ pri čine a platformy, cez ktoré sa takýto obsah šíri, sa môžu brániť.

Zákon EÚ o digitálnych službách (Digital Services Act, DCA) síce núti platformy odstraňovať škodlivý obsah, ale mnohé webové stránky nespĺňajú podmienky platformy. A tiež, je sporné, čo presne predstavuje takýto „škodlivý obsah“.

Národné právne predpisy o ochrane osobných práv tiež neposkytujú účinnú ochranu proti deepfakes, pretože osobu zodpovednú za porušenie (rsp. tvorcu takéhoto obsahu) nie je vždy možné identifikovať. Platformy v takýchto prípadoch môžu dokonca presunúť zodpovednosť, ale predovšetkým môžu zabrániť rýchlemu odstráneniu obsahu.

Docent zdôraznil, že práve tu vstupuje do hry autorské právo, posvätná sila, Svätý grál,  internetového práva.

Predovšetkým vďaka medzinárodnému tlaku zo strany Spojených štátov, ktoré sa mimoriadne angažujú v ochrane duševného vlastníctva veľkých amerických spoločností v online priestore, je možné autorské právo presadzovať rýchlo a s drastickými opatreniami. V takýchto prípadoch je medzi platformami obzvlášť rozšírená samoregulácia (niekedy priamo autocenzúra).

Zatiaľ čo YouTube, Instagram, Facebook a iné podobné stránky sú zvyčajne ochotné obmedziť alebo odstrániť hanlivý obsah len s veľkou neochotou (najmä ak sa zhoduje so skrytou politickou orientáciou platformy alebo jej vlastníka), na okamžité a bezproblémové vymazanie obrázku alebo videa zvyčajne stačí jednoduchý odkaz – na porušenie autorských práv.

„Nie je vylúčené, že Dáni našli skutočný „liek“ na čoraz znepokojujúcejší fenomén deepfakes v online priestore, aspoň pokiaľ prevádzkovatelia platforiem uprednostňujú autorské práva pred ľudskou dôstojnosťou a jej individuálnymi a kolektívnymi prejavmi,“ uzavrel transylvánsky vysokoškolský pedagóg.

Dodáme, že aj kancelária slovenského prezidenta Petra Pellegriniho sa začiatkom júla začala činiť a po zverejnení deepfake videí s hlavou štátu avizovala legislatívne zmeny. V apríli polícia upozornila na šírenie deepfake videa na sociálnych sieťach, na ktorom sú premiér Robert Fico (Smer-SD), prezident Peter Pellegrini, podpredseda parlamentu Andrej Danko (SNS) či ministri Robert Kaliňák (Smer-SD) a Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) zobrazení vo väzení.

Prečítajte si tiež:

• Pozor na podvodné telefonáty, kriminálne živly na nich len na Slovensku “zarábajú” milióny eur
• Polícia vyhodnocuje šíriace sa deepfake video, na ktorom sú koaliční predstavitelia