To, že mobilné podvody predstavujú pre páchateľov lákavý zdroj nelegálnych ziskov, potvrdzujú aj dáta Polície SR. Od roku 2021 do prvého polroka 2025 bolo zaznamenaných 786 dokonaných skutkov so škodou presahujúcou 7,5 milióna eur, pričom priemerná škoda na jedného poškodeného dosiahla takmer 9 600 eur. Pokiaľ ide o najčastejšie scenáre, v roku 2024 dominoval tzv. family scam, pri ktorom sa podvodník vydáva za vnuka alebo tvrdí, že vnuk potrebuje naliehavú pomoc. Druhým najčastejším scenárom bolo zneužitie autority, konkrétne vydávanie sa za policajta.

S pokusom o podvod sa už stretol takmer každý, kto vlastní mobilný telefón. Podvodníci pritom menia svoje scenáre. Raz sa vydávajú za vojaka hľadajúceho lásku, inokedy za personalistku s neodolateľnou pracovnou ponukou, falošného kuriéra či bankára, príbuzného, ktorý stratil telefón, alebo známeho žiadajúceho hlas v tanečnej súťaži.

Zasiahnutí podvodmi boli v posledných rokoch prevažne seniori, no podvodníci cielia na ľudí rôzneho veku. Kým tzv. family scam vylákal peniaze najmä od starších ľudí, na romantické zoznámenia reagovali ženy v strednom veku a investičným podvodom podľahli ľudia vo veku 30 až 50 rokov. Netreba pritom zabúdať, že časť prípadov zostáva nenahlásená a nezaznamenaná.

Mobilný operátor O2 spúšťa osvetovú kampaň Otázka za milión, ktorá učí ľudí rozpoznať manipuláciu pri telefonátoch a online komunikácii. Vysvetľuje úlohu umelej inteligencie pri moderných sofistikovaných podvodoch a ponúka konkrétny, rýchly spôsob overenia identity – osobnú „bezpečnostnú otázku“, ktorú poznáte len vy a vaši najbližší. Zostať ostražitý a zachovať si kritické myslenie je v takýchto situáciách jednou z najdôležitejších zručností a práve na ich posilnenie sa O2 zameriava vo svojej edukačnej kampani.

Operátori zablokujú denne až 70-tisíc podvodných telefonátov. Z pohľadu infraštruktúry podniká O2 už dnes rozsiahle kroky na technickú ochranu zákazníkov priamo v sieti. Väčšinu hrozieb vedia operátori odfiltrovať bez vplyvu na zákazníka, no existujú aj také, s ktorými je boj náročnejší. Podvodníci totiž neustále menia svoje techniky. Kedysi volali z exotických čísiel, ktoré si ľudia zvykli nezdvíhať, dnes sa však dokážu vydávať za slovenské číslo. Takto funguje metóda tzv. spoofingu, pri ktorej je volanie realizované s falošnou identitou domáceho telefónneho čísla.

„Operátori nepoznajú obsah komunikácie, ktorú si zákazníci vymieňajú. Zjednodušene povedané, neodpočúvajú volania zákazníkov a nečítajú obsah SMS správ. Preto je pre nich veľmi náročné vyhodnotiť, ktoré volanie je korektné a ktoré realizujú podvodníci. Platí zásada, že nemôžeme zablokovať žiaden korektný hovor, ktorý realizujú naši zákazníci,“ hovorí technologický riaditeľ O2 Slavomír Pšenák.

Medzioperátorskou spoluprácou však dokážu počty podvodných volaní v spoofingu radikálne znížiť. „Už od minulého roka máme s iným operátorom implementovaný špeciálny jednoúčelový online mechanizmus slúžiaci na overenie volania, ktoré sa prezentuje číslom zapojeným v našej alebo partnerovej sieti. Doterajšie štatistiky počtu podvodných volaní sú alarmujúce. Každý šiesty hovor, ktorý týmto mechanizmom skontrolujeme, vyhodnocujeme ako pokus o podvodné volanie a k zákazníkovi sa nedostane. Za posledných 90 dní sme spolu s partnerom vyhodnotili a zablokovali viac ako 6 miliónov takýchto volaní zo zahraničia, čiže približne 70-tisíc volaní denne alebo takmer 50 takýchto volaní za minútu,“ dodal Pšenák.

O2 svojim zákazníkom ponúka aj službu O2 Security, ktorá chráni pred podvodnými stránkami či vírusmi, pokiaľ je telefón pripojený na mobilných dátach v ich sieti. Od jej spustenia zablokovala služba už takmer 2,1 milióna rizikových hrozieb, čím prispela k ochrane mobilnej komunikácie a dát zákazníkov, ktorí ju majú aktivovanú.

Podvodné volanie s hlasom blízkej osoby či správy s bezchybnou slovenčinou s logom banky je dnes mimoriadne ťažké odlíšiť od skutočnej komunikácie. Umelá inteligencia totiž nielen výrazne napomáha digitalizácii procesov, ale zásadne mení aj charakter podvodov. Umožňuje totiž generovať obsah vo veľkom rozsahu a v kvalite, ktorá pôsobí uveriteľne, a to bez veľkých technických zručností. Automatizované nástroje dokážu napodobniť hlas konkrétnej osoby, vytvoriť vizuálne či textové podvody v slovenčine bez jazykových chýb a zároveň pripraviť útoky vo veľkej rýchlosti a objeme.

Čo sa týka špecificky syntézy reči, najnovšie AI modely potrebujú len niekoľkosekundovú nahrávku, aby dokázali „naklonovať“ daný hlas. „Hoci stále platí, že veľké jazykové modely aj generátory reči najlepšie fungujú pre angličtinu, mnohé z nich už obstojne zvládnu aj slovenčinu. Aktuálne výskumy pritom ukazujú, že ľudia vo všeobecnosti majú problém rozpoznať, či ide o skutočný alebo AI generovaný obsah. V prípade reči sa úspešnosť pohybuje okolo 60 %; najťažšie rozpoznateľné sú text a obrázky (obe okolo 50 %). Výskumy však zároveň ukazujú, že schopnosť ľudí správne rozlíšiť AI generovaný obsah sa zvyšuje pomocou tréningu,“ upresňuje Róbert Móro z Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií (KInIT).

Medzi najčastejšie využívané techniky patrí klonovanie hlasu, deepfake videá či obrázky a texty, ktoré dokáže AI tvoriť takmer bezchybne. Napriek tomu existujú znaky, ktoré môžu pomôcť detegovať, či ide o obsah vytvorený umelou inteligenciou.

S rastúcim vývojom technológií budú kritické myslenie a ostražitosť jednotlivcov ešte dôležitejšie. „V budúcnosti môžu pribúdať personalizované útoky, pri ktorých podvodníci využijú údaje z verejných statusov na sociálnych sieťach alebo správy získané phishingom na „personalizáciu“ obsahu. Týmto spôsobom dokážu vytvoriť odpovede napodobňujúce váš štýl vyjadrovania a pôsobiť ešte uveriteľnejšie. Čoraz častejšie sa môžu objavovať aj podvody využívajúce AI modely, ktoré dokážu viesť autonómne konverzácie v chate či telefonáte alebo v reálnom čase meniť tvár vo videu (tzv. face swap),“ podotkol odborník na umelú inteligenciu Róbert Móro.

Podvodníci často vytvárajú časový tlak („hneď, inak prídete o peniaze“), falošnú autoritu (bankár, polícia, kuriér) a emóciu (strach/šok či eufória). V takom momente je dobré aktivovať jednoduché pravidlá:

● Zvýšiť opatrnosť a prerušiť konverzáciu (napríklad zložiť a zavolať späť na oficiálne číslo banky/inštitúcie)

● Pripraviť si „otázku za milión“ a overiť si tak, s kým komunikujete

● Nezdieľať PIN kódy, heslá, prístup do bankovníctva či iné citlivé údaje

● Neklikať na podozrivé odkazy a neotvárať neznáme prílohy

● Všímať si jazyk, gramatiku a logiku správy