„Progresivistický puč“ v strane v Za ľudí

O tom, že v najmenšej vládnej strane Za ľudí to vrie, je zrejmé už dlhšiu dobu. “Otec zakladateľ” tejto strany – exprezident Andrej Kiska hneď od začiatku profiloval Za ľudí ako tzv. centristickú stranu – “všeobjímajúcu” , ktorá nedáva jasne najavo svoje ekonomické ani hodnotové – kultúrno-etické nastavenie. Kiska však urobil veľkú chybu tým, že si stranu “zaplavil” liberálnymi figúrkami.

Po nie príliš úspešných voľbách, keď Za ľudí získali len niečo vyše 5 % hlasov, sa Kiska stiahol do úzadia a za predsedníčku svojej strany “korunoval” centristku Veroniku Remišovú.

Zo začiatku bola v strane relatívne tolerovaná a čakalo sa, čo jej predsedníctvo spraví s preferenciami. Po roku sa však strana Za ľudí pohybuje v prieskumoch verejnej mienky stále okolo biednych štyroch percent.

A to samozrejme vzbudilo  u mnohých hodnotovo vyhranených členov silnú aktivitu. Podpredsedníčka Za ľudí Miriam Šuteková ozrejmila, že v strane sa vytvorili dve politické krídla: “Kým jedna časť chce vidieť stranu s pôvodným stredovým smerovaním, druhá by najradšej posunula stranu progresívno-liberálnym smerom.”

Progresívno-liberálne krídlo sa už an netají, že chce zosadiť súčasnú predsedníčku Veroniku Remišovú – predstaviteľku centristického krídla. Pomyselnou vodkyňou progresivistického krídla je samozrejme ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, ktorá už otvorene hovorí o tom, že je potrebné čo najskôr zvolať stranícky snem, na ktorom by sa zvolil nový predseda.

Kolíková síce nechce priamo odpovedať, či na predsedníčku strany bude kandidovať ona samotná, no medzi riadkami sa to dá vyčítať. Kolíková tak dala Remišovej obrovskú pomyselnú facku.

Iróniou je, že len prednedávnom sa v parlamente konala schôdza, na ktorej sa Remišová Kolíkovej zastala. Zrejme počítala s tým, že ak podrží Kolíkovú, tá jej dá potom pokoj a nechá ju na predsedníckej stoličke.

Opak sa však stal pravdou. Ako sa hovorí “za dobrotu na žobrotu” a Kolíková dnes žiada ” Remišovej hlavu.”

A pritom sa Remišová mohla v spolupráci s Matovičom, ktorý ma taktiež na ministerku spravodlivosti ťažké srdce, Kolíkovej elegantne zbaviť. Pri marcovej vládnej kríze to bola totiž práve Kolíková a jej progresivistické krídlo v strane Za ľudí , ktorá žiadala odchod Matoviča z postu premiéra.

Z kuloárnych informácií vieme, že Remišová nebola za odchod Matoviča, no Kolíkovej krídlo ju k tejto požiadavke nakoniec donútilo. Zrejme nie je náhoda, že Kolíková bola v minulosti nominantkou strany Most-Híd so známym “charakterným” predsedom Bélom Bugárom. Ten pokrivený charakter je zrejme nákazlivý.

O čo vlastne ide Kolíkovej progresivistickému krídlu? Po prípadnom zosadení Remišovej začnú robiť tvrdú liberálnu politiku – budú presadzovať LGBT agendu a iné liberálne témy . Pokúsia sa zobrať témy strane Progresívne Slovensko, ktoré nie je v parlamente. A tým prilákať liberálnych voličov.

Ak by im to náhodou nevyšlo a strana by percentuálne nerástla, nie je vylúčené ani to, že sa jednoducho pred voľbami spoja s Progresívnym Slovenskom. Čo by za predsedovania centristky Remišovej neprichádzalo do úvahy, no na čele s Kolíkovou to je možné. Zatiaľ nevieme, či sa tento „progresivistický puč“ v strane Za ľudí podarí, no minimálne Kolíkovej a spol. to za pokus to stojí.

Pokračujúce škriepky v koalícii

Ako by toho nebolo málo, okrem konfliktu vnútri strany Za ľudí pokračujú konflikty aj vrámci koalície. Chvíľu to vyzeralo, že po vládnej kríze, kedy musel odísť premiér Igor Matovič z postu premiéra, sa všetko ukľudní. Veľký omyl.

Už tradične sa do seba znova pustili Igor Matovič – už ako minister financií a minister hospodárstva Richard Sulík. Matovič chce totiž navýšiť deficit o 3,4 miliardy eur, čo sa samozrejme Sulíkovi nepáči.

Matovič použil aj ostré slová, keď povedal, že Sulíková SaSka si spravila  z firiem a občanov rukojemníkov. Sulík takéto slová odmieta a tvrdí, že len chce vedieť, na čo presne by boli tieto peniaze použité.

Kým normálne fungujúca koalícia by takéto spory riešila vnútri bez vynášania na verejnosť, Matovič a Sulík robia verejné tlačovky a navzájom na seba kydajú.

Ale to nie je jediný spor vrámci koalície. Netradične sa do seba pustili aj strany Sme rodina a Za ľudí. Konkrétne sme mohli sledovať ostrú roztržku medzi Borisom Kollárom a ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou v parlamente.

Kollárovci totiž už dlhšie hovoria(najmä po smrti generála Lučanského), že je potrebné upraviť podmienky kolúznej väzby a hlavne je potrebné ju skrátiť tak ako všade v civilizovaných krajinách.

Progresívke Kolíkovej, ktorá má na starosti túto agendu, sa však evidentne do toho ísť veľmi nechce a stále posun v tejto veci odďaľuje. Kollárovci preto sami predložili zákon do parlamentu, ktorým chcú vyšetrovaciu väzbu výrazne skrátiť.

Vyzerá to tak, že táto rozhádaná vláda skončí do pár mesiacov aj sama a možno ani nebude potrebné žiadne referendum.

Tajná schôdzka najmocnejších v SISke

V pondelok sa na pôde Slovenskej informačnej služby, v špeciálnej miestnosti, ktorú nie je možné odpočúvať, stretli -nový riaditeľ SIS Michal Aláč, prezidentka Zuzana Čaputová, premiér Eduard Heger (OĽaNO), predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina), ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí), minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO), generálny prokurátor Maroš Žilinka, špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, policajný prezident Peter Kovařík, aj šéf inšpekcie ministerstva vnútra Adrián Szabó.

Ak sú pravdivé medializované informácie o príčine ich stretnutia, všetci menovaní by mali okamžite zo svojich postov odstúpiť. Samozrejme, ale len za predpokladu, že by sme boli civilizovaná krajina, čo zrejme nie sme.

Vyššie menovaní najmocnejší predstavitelia štátu totiž podľa medializovaných informácií na schôdzke údajne hovorili o tom, že vyšetrovania niektorých káuz ľudí, ktorí sú dnes vo väzbe, sú zmanipulované.

Najviac sa špekuluje o tom, že SISka mohla týmto najvyšším predstaviteľom štátu predstaviť indície k tomu, že jej bývalý šéf Vladimír Pčolinský je držaný vo väzbe neoprávnene a že sa jedná o akúsi pomstu polície. Hovorí sa tiež, že boli rozoberané aj iné prípady, ktoré mali byť vraj taktiež zmanipulované.

Táto informácia však nie je potvrdená a medzičasom sa ako prezidentka Čaputová tak aj premiér Heger začali obraňovať, že na schôdzke neboli riešené tzv. živé prípady.

Títo verejní činitelia totiž veľmi dobre vedia, že ak by sa so SISkou zaoberali živými prípadmi, bolo by to jasným prekročením ich kompetencií. Ako to teda skutočne bolo, zatiaľ nevieme.

Pracujme však zatiaľ s teóriou, že na schôdzke sa skutočne zaoberali prípadmi – či už živými, alebo len nejako všeobecne, ktoré mali byť manipulované.

Ak je to skutočne tak, potom má súčasná vláda veľký problém. Jej hlavným motívom – najmä Igora Matoviča a hnutia OĽaNO bolo rozviazanie rúk polícii, prokuratúre a súdom. Otázne však je, či to s tým rozviazaním rúk neprehnali až príliš natoľko, že si polícia, prokuratúra a súdy robia, čo sa im zachce – aj keď to možno prekračuje demokratické metódy vyšetrovania.

Ak by sa manipulácia niektorých prípadov postavených na výpovediach kajúcnikov potvrdila, bola by to ďalšia rana, ktorá by viedla k ešte väčšej nedôvere v orgány činné v trestnom konaní. A samozrejme reputácia tejto vlády by bola ešte viac pošramotená než doteraz – ak sa vôbec klesnúť ešte dá.

Navyše sa odohrali ešte tri udalosti, ktoré týmto špekuláciam nahrávajú. A možno sú ešte horšie, než sme si mysleli. Prvou je , že Šéf NAKA Branislav Zurian nečakane odstúpil zo svojho postu. Nevedno kvôli čomu. Druhou udalosťou je jeho trestné oznámenie, v ktorom okrem iného hovorí, že expremiér Igor Matovič mal tlačiť na to, aby dnes najznámejší slovenský kajúcnik Ľudovít Makó bol “odprataný” do Slovenskej informačnej služby. Túto informáciu mu mal sprostredkovať bývalý námestník riaditeľa SIS Boris Beňa. Matovič však túto informáciu odmieta.

Treťou udalosťou je zásah polície v dome už spomínaného exriaditeľa NAKA Branislava Zuriana. Polícia už tradične vylomila dvere, no Zuriana doma nezastihli, keďže je v zahraničí.  Polícia voči nemu spustila vyšetrovanie. Údajne preto, že Zurian mal vynášať utajované informácie. A udať ho mal práve bývalý námestník SIS Boris Beňa, ktorý je obvinený z trestného činu korupcie.

Veľmi to smrdí tým, že všetky tri udalosti možno spolu súvisia. Všetko to vyzerá na nechutný mocensko-spravodajský boj. Je do toho zapletený aj expremiér Matovič? Skutočne tlačil Makóa do SISky? Má Makó nejaké dohody s Matovičom, aby vypovedal voči svojim opozičným oponentom? Bol exšéf NAKY Zurian obvinený, lebo sa už nechcel na týchto mocensko-spravodajských hrách účastniť?  To zatiaľ nevieme, možno čas ukáže.

“Slovenský SMER” chce loviť v národno-konzervatívnom rybníku

V strane SMER-SD bol rozkol evidentný už dlhodobo. Prejavil sa najmä po tom, ako po zneužitej vražde novinára Kuciaka a jeho priateľky sa na premiérsky post dostal Peter Pellegrini, ktorý bol vrámci strany SMER predstaviteľom tzv. liberálneho krídla, resp. “biznis krídla.”

Po voľbách 2020 sa nakoniec liberálne – biznis krídlo na čele s Pellegrinim odtrhlo a založilo si vlastnú stranu HLAS-SD. V strane SMER teda ostalo vlastenecké jadro na čele s Robertom Ficom a Ľubošom Blahom.

Kým nová strana Petra Pellegrinho HLAS-SD je typickou bruselskou ľavicou, politici, ktorí ostali v SMERe majú úplne odlišné hodnotové nastavenie a dávajú jasne najavo, že sa nechcú venovať rôznym LGBT agendám ani drogovým témam, ale chcú sa zameriavať na staré dobré ľavicové témy ako napríklad sociálne istoty, zvyšovanie minimálnej mzdy, zvyšovanie životnej úrovne a tiež sa chcú venovať národným témam.

Nie je preto zrejme žiadnym prekvapením, že strana SMER-sociálna demokracia, tento týždeň zmenila svoj názov. Po novom sa volá SMER – Slovenská sociálna demokracia. Pridaním slova – “Slovenská” je zrejmé, že Ficovci chcú loviť v národno-konzervatívnom rybníku.

SMER pravdepodobne zacítil príležitosť najmä po tom, ako sa začala rozpadať Kotlebova ľudová strana naše Slovensko. Kým vo voľbách mali Kotlebovci okolo 8 %, dnes sa v prieskumoch verejnej mienky pohybujú len okolo dvoch percent.

Zhruba 6 percent voličov je teda “voľných”. Ich prvou novou voľbou je pravdepodobne najmä nová strana odídencov od Kotlebu – Republika na čele s Milanmi Uhríkom a Mazurekom. Nie je však vylúčené, že časť z exvoličov ĽSNS môže prejsť aj k strane SMER-SSD.

SMERu by pomohlo, ak by do svojich radov začal prijímať  známe osobnosti z národno-konzervatívnej scény. Nie je vylúčené ani to, že pred voľbami k sebe stiahne Dankovu Slovenskú národnú stranu, ktorá by inak samostatne do parlamentu neprešla.

Samuel Gdovin