Môj profil 
Predplatné
Pritom poukazuje na podobný postoj jednej zo známych tenisových legiend, 18-násobnej grandslamovej víťazky Martiny Navrátilovej, ktorá v decembri minulého roka na Twitteri napísala: “Nemôžete len tak seba vyhlásiť za ženu a byť schopný súťažiť so ženami. Musia existovať nejaké normy, a mať penis a súťažiť ako žena by nezodpovedalo tomuto štandardu.”
Jaroševskij uvádza, že po tomto vyjadrení sa Navrátilová dostala do veľkej verbálnej bitky s transgenderovým svetovým šampiónom v cyklistike Rachel McKinnonovej, ktorá Navrátilovú nazvala “transfóbom” a tá bola nútená ospravedlniť sa.
Niekedy v polovici februára, po dvoch mesiacoch ticha, v novinách Times sa Navrátilová vyjadrila, že si stojí za svojimi pôvodnými pripomienkami a jej názory sa po preskúmaní problému dokonca až posilnili.
“Muž sa môže rozhodnúť, že bude ženou, naberie hormóny, ako si to vyžaduje akákoľvek športová organizácia, následne všetko vyhrá a možno zarobí malý majetok, potom obráti svoje rozhodnutie a vráti sa k robeniu detí, ak si to želá. Je to šialené a podvádzajúce, “napísala Navrátilová.
Podľa nej, k “jednoduchému zníženiu hladín hormónov, čo väčšina športov uznáva, problém nevyrieši, a navyše by to muselo začať pred pubertou, pretože muž máva už od detstva vyššiu hustotu svalov a kostí a väčší počet červených krviniek nesúcich kyslík”. Čiže je to pre ňu “nemysliteľné”.
Reportér Jaroševskij k tomu ďalej predstavuje fakty, že Navrátilová týmto vyvolala ešte ďalšie pobúrenie, označili ju za “transfóbnu” a vylúčili z poradnej skupiny Athlete Ally v New Yorku, ktorá podporuje LGBT športovcov.
Jaroševskij si myslí, že “je to veľmi ťažké pochopiť, hlavne preto, že Navrátilová je jednou z prvých najvýznamnejších športovcov, ktorá vyšla s tým, že je gay. “A to všetko pre požadujúcu spravodlivosť v súťaži, zatiaľ čo jasne konštatuje, že tí, ktorí ohovárajú ‘športovcov, ktorí chceli byť iní’, nemajú miesto v spoločnosti,” dodáva.
Navrátilová v článku v novinách Times tiež napísala: “Odsudzujem tiež to, čo sa zdá byť rastúcou tendenciou medzi transgenderovými aktivistami, a to odsúdiť každého, kto sa proti nim obracia, a označujú ho za transfóbneho.”
Jaroševskij “súhlasí so všetkými bodmi, ktoré predstavila Navrátilová, z veľmi jednoduchého a zjavného dôvodu, že muži a ženy sú odlišní, či sa vám to páči, alebo nie”. A tak dodáva, že “nároky na oboch by mali byť odlišné”.
Píše ďalej, že s pojmom “transsexuálni športovci” sa nerobil prakticky nič, až nastal ešte vždy prebiehajúci právnym boj medzi atlétkou z Juhoafrickej republiky Caster Semenyovou a asociáciou IAAF.
No k tomu Jaroševskij poznamenáva: “Caster Semenyová je absolútne skvelý talent, športový jedinec a neurobila nič zlé. Nikdy nepochybila v dopingovom teste a nie je jej chybou, že sa narodila s relatívne vzácnym stavom – hyperandrogénnosťou. To je, keď človek produkuje viac testosterónu, než by mal. Ale to, či táto podmienka jej poskytla športovú výhodu, je stále nejasné.”
Podľa Jaroševského je celá táto problematika nejasná a nevie sa, či IAAF postupuje správne, alebo podľa LGBT skupín”nezákonne, diskriminačne a neľudsky” vo vykoreňovaní nespravodlivých výhod v športe. “V súčasnosti však situácia vyzerá úplne absurdne a takmer beznádejne pre obe strany,” dodáva s tým, že “obe strany sa v tvrdeniach odmietajú navzájom počúvať, využívajúc voči sebe toxicitu a zneužívanie”.
Verdikt Medzinárodného športového súdu (CAS) v Lausanne sa očakáva v marci. Podľa Jaroševského bude mať “obrovské dôsledky”, lebo či vyhrá jedna alebo druhá strana, neprestanú pochybnosti o ” spravodlivom a čistom športe”.
.jpg)
.jpg)
