Bratislava 6. novembra (HSP/Foto:TASR)
Mnohí dnešnú situáciu v západnom priestore prirovnávajú k situácii Rímskej ríše na sklonku jej dní. Ekonomický úpadok a všade prítomná korupcia. Rozvrat morálky, porušovanie pravidiel. Sexualizácia spoločnosti a bujnenie úchyliek. Neochota brániť svoju vlasť a neochota sa reprodukovať. Pri čítaní týchto riadkov nie je jasné, či sa ešte bavíme o Rímskej ríši alebo o súčasnej situácii západnej civilizácie.
Západná civilizácia končí, zdá sa že jej úpadok sa nedá zastaviť a nie je možné ju zachrániť alebo jej pomôcť. Jej samozničenie prichádza zvnútra, preto je jej situácia taká beznádejná. Sily, ktoré si nebezpečenstvo uvedomujú, sú v menšine a už pravdepodobne nedokážu zastaviť zhubný proces sebadeštrukcie, ktorý je v plnom prúde. Západný svet ovládli štruktúry, ktoré, zdá sa, svojou nenásytnosťou ho teraz zahubia. Tieto vládnuce elity urobia všetko preto, aby nestratili nadobudnutú moc a je im jedno, ako dopadnú ľudia, ktorí v tomto priestore žijú.
Týmto elitám, zdá sa, v poslednej chvíli ušlo z lopaty Rusko, ktoré už bolo na kolenách a čakalo ho iba rozparcelovanie a vyťaženie. Po jeľcinovskej ére sa dostal k moci Putin, ktorý dokázal ľudí nastrčených západnými elitami eliminovať a vedie svoju krajinu inou cestou. Figúrky ako Berezovskyj či Chodorkovskyj sú vo vyhnanstve, v base alebo mŕtvi.
V Rusku sa dnes pestuje úcta k vlasti, národná hrdosť, podporuje sa Ruská pravoslávna cirkev. Odmietnutá je homoagenda, gender ideológia, juvenilná justícia a adopcie ruských detí do USA, kde často končili v rukách pedofilov, alebo nezodpovední pestúni zanedbali starostlivosť o ne v takej miere, že im privodili smrť, sú zakázané.
V otázke hodnôt si Rusko vybralo úplne opačnú cestu ako západný svet.
Na západe sa civilizácia vybrala cestou slobody. V praxi to znamená všemožné pestovanie egoizmu a sexuálneho extrémizmu. Ego je nafukované materialistickým konzumizmom a utužované relativizmom hodnôt a utilitarizmom. “Ja a pre mňa.” To je heslo západnej civilizácie. Ustúpiť musela aj morálka, ktorá sa stala nepohodlnou rozvíjajúcemu sa egu a sexuálnemu uvoľňovaniu. Morálka a apel na svedomie príliš sužovali napučané ego výčitkou, a preto boli zničené. Mantrou a hlavnou náhražkou za morálku a vieru sa stal konzum. Západnej spoločnosti však týmto dnes vzniká nepredpokladaný problém. Konzum vzhľadom na ekonomický marazmus sa stáva neprístupným. Čo teraz? Mnohým ľuďom odrazu nezostalo vôbec nič.
Do extrému dotiahnuté osobné práva, lebo pre ich podriadenosť skupinovým záujmom ich už nemožno nazývať ľudskými, nám priniesli právo homosexuálov na manželstvo alebo na dieťa. Právo pedofilov pestovať svoju úchylku, ktorá sa pomaly stane iba sexuálnou orientáciou, či právo pocitovo si zvoliť vlastné pohlavie.
Úplne je odmietaná viera alebo náboženstvo ako prežitky stredoveku.
O úpadku západnej civilizácie najviac svedčí jej neochota sa reprodukovať. V Európe nie je žiadna krajina s prírastkom detí nad 2,1 dieťaťa na matku, čo je hranica prežitia národa. Od plodenia detí odtrhnutá sexualita sa posunula do roviny trávenia voľného času. Posedenie si na pive alebo “zasexovanie si”, oboje sú iba aktivitami z ktorých neplynie žiadna zodpovednosť.
S tým však úzko súvisí prisťahovalectvo z tretích krajín, ktoré je prevažne islamské, s typickou neochotou prispôsobiť sa a prevziať životný štýl hostiteľskej krajiny. Štruktúra a filozofia islamskej spoločnosti zabezpečuje pôrodnosť, a tak sa tieto skupiny v priaznivých podmienkach západných štátov rozvíjajú. Už dnes tvoria v krajinách ako Francúzsko nezanedbateľnú politickú silu. Jeden zo scenárov je i taký, že ak sa niečo nezmení, časom ovládnu celú spoločnosť a zmenia ju na moslimskú.
Zaujímavé bude sledovať, kam povedie hranica tohto západného, neskôr možno moslimského sveta. Či to bude po našej západnej alebo východnej hranici. Zaujímavé tiež bude sledovať, ktorý z dnes rozvíjajúcich sa systémov prežije, ak vôbec nejaký prežije. Či to bude západný hedonistický model, alebo ruský – východný na kresťanstvo naviazaný model spoločnosti. Skeptici však tipujú zánik bielej civilizácie ako takej.
Andrej Polenský