Obe strany podpíšu dohodu na slávnosti v septembri, ako uviedli pre tlačovú agentúru DPA vládne zdroje.

Dohodu vlády s FARC musia však schváliť voliči v plebiscite, až potom vstúpi do platnosti, napísala dnes agentúra AP. Plebiscit by sa mohol konať už na budúci mesiac, dátum stanoví kongres.

Oznámenie o dohode v kubánskej metropole Havana však znamená, že v Kolumbii sa otvára nová kapitola života – obyvatelia krajiny môžu zabudnúť na krviprelievanie, ktoré si vyžiadalo viac ako 220.000 ľudských životov a ktoré vyhnalo z domovov vyše päť miliónov ľudí.

Mierové rokovania medzi kolumbijskými vládnymi predstaviteľmi a zástupcami ľavicového povstaleckého hnutia FARC prebiehali v kubánskej metropole s prestávkami takmer štyri roky. Začali sa v novembri 2012, ale narušovala ich nedôvera vytvorená po desaťročiach vojnovej propagandy na oboch stranách.

“Dosiahli sme konečnú, celkovú a definitívnu dohodu” o ukončení konfliktu a o budovaní stáleho, trvalého mieru, napísali v spoločnom oznámení vláda prezidenta Juana Manuela Santosa a FARC.

“Koniec ozbrojeného konfliktu bude predovšetkým znamenať koniec nesmierneho utrpenia, ktoré konflikt spôsobil,” uvádza sa v oznámení. “A po druhé, koniec konfliktu otvorí novú kapitolu v našich dejinách. Chceme, aby v Kolumbii nebola už žiadna ďalšia obeť.”

Mierová dohoda zahŕňa reformu vidieka, opatrenia proti obchodovaniu s drogami, účasť bývalých povstalcov na politickom živote a tvorba systému prechodnej justície.

Za posledný týždeň obe strany pracovali celých 24 hodín na tom, aby vyriešili aj posledné detaily dohody. Tá zaväzuje kolumbijskú vládu, aby uskutočnila smelú pozemkovú reformu, prepracovala a zlepšila svoju protidrogovú stratégiu, ale tiež rozsiahlym spôsobom začala podporovať už tradične zanedbávané oblasti krajiny.

Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že väčšina Kolumbijčanov má odpor k povstaleckého hnutiu FARC a bez váhania jeho členov označuje za “narkoteroristov”, lebo sa vo veľkej miere podieľali na obchodoch s kokaínom v Kolumbii.

Povstalecká armáda bola nútená sadnúť si za rokovací stôl po desaťročí ťažkých strát na bojovom poli – kolumbijskí vojaci podporovaní Spojenými štátmi zabili množstvo povstaleckých veliteľov a rady tejto armády sa zmenšili o polovicu na súčasných 7000 bojovníkov.

Kolumbijský prezident Santos sa teda stal mierotvorcom, aj keď práve on začal vojenskú ofenzívu proti FARC.

Odporcovia Santosa a niektoré ľudskoprávne organizácie ostro kritizovali kľúčovú časť mierovej dohody: povstalci, ktorí sa priznali k zločinom, nestrávia vo väzení žiaden čas a namiesto toho odslúžia nie viac než osem rokov pri obnove obcí, ktoré krvavý konflikt poznačil.

Prehltnúť bude treba aj ďalší ústupok, ktorý Santos pri vyjednávaní urobil – bývalí povstaleckí vodcovia obsadia kreslá v kongrese, osobitne vyhradené pre ešte stále nepomenované politické hnutie FARC-u.

Po podpise dohody začne FARC mobilizovať svojich vojakov do 31 zón roztrúsených po celej krajine a o 90 dní začnú podľa predpokladov odovzdávať svoje zbrane pozorovateľom OSN.

V uplynulých mesiacoch sa mierové rokovania prejavili aj na bilancii obetí konfliktu v Kolumbii, keď tam zaznamenali najmenej civilných obetí, zabitých povstalcov a násilných akcií od začiatku ozbrojených bojov v roku 1964, informovalo Centrum pre štúdie o konfliktoch (CERAC).

Kolumbijský prezident usporiada 2. októbra referendum o mierovej dohode s FARC

Kolumbijský prezident Juan Manuel Santos dnes oznámil, že referendum, v ktorom budú občania hlasovať o historickej mierovej dohode s najväčším povstaleckým hnutím Revolučné ozbrojené sily Kolumbie (FARC), usporiada 2. októbra. Informovala o tom tlačová agentúra AP.

Santos uviedol, že konečnú dohodu s FARC predloží ešte na posúdenie kolumbijskému kongresu.

Zákonodarcovia budú mať mesiac na vyjadrenia k dohode, ale nemôžu zastaviť Santosove plány usporiadať ľudové hlasovanie. Voliči budú mať posledné slovo pri schvaľovaní dohody, dosiahnutej v stredu večer po štyroch rokoch vyjednávania v kubánskej Havane.

Americký prezident Barack Obama už zatelefonoval v stredu kolumbijskému lídrovi a zablahoželal mu k dosiahnutiu historickej dohody, uviedla dnes svetová agentúra DPA.

Biely dom v oznámení uviedol, že Obama “pokladá tento historický deň za dôležitý okamih, ktorým sa začína dlhý proces úplného uplatnenia spravodlivej a trvalej mierovej dohody” v praktickom živote. 

Obama prisľúbil, že bude naďalej pomáhať pri posilňovaní kolumbijských inštitúcií a pri zlepšovaní životov kolumbijského ľudu, a to prostredníctvom mierového programu, ktorý oznámil vo februári.

Obaja prezidenti sa dohodli, že budú udržiavať úzku spoluprácu a budú sa naďalej spoločne snažiť bojovať proti organizovanému zločinu aj proti obchodovaniu s drogami.