Na to, aby sme si súčasné protesty, ktoré sa konajú v celej Európe, dali do súvislostí, je dôležité pochopiť, kde sa to všetko začalo.

“Green Deal”

História súčasných protestov siaha až k Zelenej dohode (2019), ktorá zahŕňala významné zmeny na dosiahnutie klimatickej neutrality. Cieľom dohody bolo dekarbonizovať a digitalizovať európske hospodárstvo. Navrhovala niektoré závažné zmeny politík s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050.

Tvorcovia politiky však nezohľadnili to, čo sa nazýva “myslenie druhého stupňa”, t. j. jeho vplyv na poľnohospodárov.

Pretrvávajúce nepokoje sa spojili so spomalením všetkých hlavných európskych ekonomík a vytvorili základ mega krízy.

“Farm to Fork”

Spomedzi mnohých navrhovaných stratégií, stratégia Farm to Fork (doslova z Farmy na vidličku ) zaviedla dva kľúčové ciele týkajúce sa poľnohospodárskeho sektora Európy: znížiť používanie pesticídov a hnojív o 50 % a do roku 2030 zabezpečiť 25 % ekologického poľnohospodárstva.

Vzhľadom na existenčné ohrozenie spôsobené zhoršovaním životného prostredia je cieľom európskej zelenej dohody stále zabezpečiť udržateľnosť biodiverzity a ekosystémov.

Najnovší vývoj

V novembri minulého roka politici EÚ zavrhli navrhovaný Zákon o “udržateľnom používaní pesticídov”, ktorý bol jedným z významných článkov stratégie “Farm to Fork”. Hoci bol návrh zákona zameraný na podporu ekologického poľnohospodárstva, neuzrel svetlo sveta.

Odozva prišla nielen od poľnohospodárov, ale aj od pravicových politikov, ktorí sa domnievali, že návrh zákona by mohol viesť k negatívnemu vplyvu na úrodu plodín. Tým by sa narušila výroba potravín. Hlavná poľnohospodárska skupina EÚ COPA-COGECA návrh zákona kritizovala.

„Nezabúdajme, že tento návrh bol od začiatku ideologický, bez spojitosti s realitou poľnohospodárstva. Navrhoval nereálne prechody bez potrebných finančných prostriedkov,“ uviedla poľnohospodárska skupina. „Nezabúdajme, že celej tejto polarizácii sa dalo predísť a nájsť riešenia bez ideologickej tvrdohlavosti niekoľkých rozhodujúcich činiteľov,“ uviedla skupina.

Súčasná situácia

V mnohých častiach Európy protesty prerástli do blokád ciest. Odrážajú hnev nad rastúcimi cenami, nízkymi mzdami a environmentálnymi nariadeniami EÚ. Konkurencia v miestnom potravinárskom priemysle situáciu ešte zhoršuje, čo poľnohospodárom ponecháva len malú nádej.

Podľa reportáže CNBC na proteste boli nápisy: “Keď sú poľnohospodári zničení, potraviny sa musia dovážať.” Na ďalšom populárnom nápise sa píše: “Žiadny farmár, žiadne potraviny, žiadna budúcnosť.”

Ťažká situácia poľnohospodárov nesúvisí len s konkrétnymi opatreniami štátnej politiky, ale je aj pokusom vzoprieť sa environmentálnym predpisom EÚ a vízii udržateľnosti súvisiacej s nadchádzajúcou dobou.

Poľnohospodári v Nemecku protestujú proti plánu vlády znížiť dotácie na naftu. Vo Francúzsku protestujú proti nadmerným reguláciám v súvislosti s ich poľnohospodárskou činnosťou. Holandskí poľnohospodári protestujú proti environmentálnym plánom vlády, ktorých cieľom je znížiť stavy hospodárskych zvierat s cieľom znížiť emisie.

Vplyv protestov na európske hospodárstvo

Tieto nepokoje majú potenciál narušiť nielen poľnohospodársku štruktúru regiónu, ale aj dopravný sektor zodpovedný za dodávku rôznych tovarov. Tým by sa zastavil celkový dodávateľský reťazec a ovplyvní to regionálne hospodárstvo vo všeobecnosti.

Agresívne demonštrácie, strety s políciou, celoštátne uzávierky, zablokovanie ciest a masové protesty budú mať vážne dôsledky aj na obchod a výrobný sektor.

Okrem toho sa poľnohospodári teraz zameriavajú na prístavy s cieľom spôsobiť narušenie logistickej infraštruktúry. To má vplyv na prístavné činnosti. Nedávno počas jedného z protestov v Belgicku zablokovali poľnohospodári v rámci širších európskych demonštrácií prístav Zeebrugge až na 36 hodín.

V lete a na jeseň minulého roka sa Európa musela vyrovnať s rozsiahlymi škodami na lesoch a úrode spôsobenými povodňami a lesnými požiarmi. Mnohí poľnohospodári preto prišli o dobytok a úrodu a utrpeli vážne finančné straty.

Skôr ako sa Európa stihla spamätať z hospodárskych následkov, protesty poľnohospodárov ešte viac prehlbujú problémy tým, že zaťažujú hospodársku infraštruktúru jednotlivých krajín a minimalizujú možnosť obnovy poľnohospodárskej infraštruktúry.

Demonštrácie majú potenciál spôsobiť nielen úpadok národného hospodárskeho prostredia, ale ovplyvniť aj hospodárstvo na úrovni EÚ.

Cesta vpred

ECB uvádza: „Hospodárstvo eurozóny bude v najbližšom období naďalej slabé, ale neskôr v tomto roku by malo nabrať na dynamike.“

Na preklenutie tejto priepasti musí EÚ dospieť k dohode, ktorá zabezpečí spravodlivé ceny pre poľnohospodárov, aby bol prechod na ekologické hospodárstvo plynulý a stabilný.

S ohľadom na medzinárodnú konkurenciu je potrebné poľnohospodárom poskytnúť spravodlivú istotu príjmu, aby aj oni mohli profitovať z vízie zelenej dohody EÚ.