Bratislava 19. augusta 2019 (HSP/Foto:SITA-Diana Černáková)
Americký prezident Donald Trump súkromne diskutoval so svojimi poradcami o myšlienke, že by Spojené štáty v rámci rozšírenia svojho územia odkúpili od Dánska ostrov Grónsko. Dánsko však takýto obchod zatiaľ odmieta. Tejto téme, ale aj možným následkom brexitu bez dohody sa v svojom komentári venoval poslanec Martin Klus
Podľa médií sa Trump pri mnohých príležitostiach pýtal poradcov a právnych zástupcov, či USA môžu odkúpiť Grónsko, a vyjadril záujem o tamojšie prírodné zdroje a geopolitický význam ostrova.
The Wall Street Journal podľa tlačovej agentúry Reuters citoval súčasných aj bývalých činiteľov Bieleho domu, ktorí tvrdia, že Trumpovým hlavným zámerom môže byť posilnenie vojenskej prítomnosti USA v arktickej oblasti alebo zanechať po sebe dejinný odkaz v štýle Aljašky.
“Však keď sme mohli kúpiť Aljašku, prečo nie Grónsko? Navyše vzhľadom na strategickú dôležitosť regiónu Arktídy je to určite dobrá investícia,” povedal si podľa Klusa pravdepodobne Trump.
Podľa poslanca to má ale prinajmenšom jeden háčik. Grónsko nikto nepredáva a bývalý premiér Dánska, pod ktoré Grónsko formálne patrí, Lars Lökke Rasmussen, označil podobné úvahy za žart. “Grónsko nie je na predaj. Grónsko nie je dánske. Grónsko patrí Grónsku. Veľmi silne dúfam, že to nemyslia vážne,” uviedla pre noviny Sermitsiaq aj súčasná premiérka Frederiksenová počas návštevy Grónska.
Vážne ale je, že niečo podobné takej dôležitej osobe, akou je americký prezident, vôbec napadne. “A to majú ešte Dáni, ale najmä obyvatelia Grónska šťastie, že neležia vo východnej Európe. Tam totiž chuť mocných na cudzie územie neprechádza cez myšlienky o kúpe, ale rovno vyslaním neoznačených mužíčkov, bábkovým referendom a nakoniec anexiou,” približuje Klus svoje chápanie problematiky.
“A to nielen z hľadiska dopytu po tejto plodine, ale napríklad aj otázky migrácie, ktorú môže spustiť. Najkritickejšie scenáre hovoria o maximálne desaťročí, ak sa nezačne hneď niečo účinné robiť. Experimenty s novými odrodami sa už začali, no či bude ľudstvo rýchlejšie ako nateraz nevyliečiteľná choroba, isté nie je.”
No a najvážnejšou situáciou v zahraničí, je situácia vo Veľkej Británii. A to aj z hľadiska Slovenska, keďže tam stále žijú tisícky Slovákov a prípadný odchod Britov z EÚ bez dohody veľmi vážne zasiahne ich životy. “Navyše, ranu dostane aj naše hospodárstvo a zamestnanosť. Po tom, ako sa britským premiérom stal jeden zo strojcov brexitu Boris Johnson, je jasné, že tvrdý brexit je bližšie ako kedykoľvek predtým,” približuje Klus svoje videnie problematiky.
To, že pôjde o odchod s “veľkým O”, s miliardovými škodami a problémami so zásobovaním, už tušia aj samotní Briti. Tí totiž začali kupovať zásoby, kým sa ešte dá. “Odhady hovoria o miliardách libier najmä na potraviny či lieky. S väčšinou jediného hlasu v parlamente a opozíciou vo vlastnej strane to však Johnson s tvrdým brexitom nebude mať ľahké. O to viac, že čím bližšie bude, tým vyššia je šanca na zničenie vlastnej strany, predčasné voľby či dokonca nové referendum,” píše v záver Klus.