„Kandidatúra nie je ešte oficiálne ohlásená, mala by byť v najbližších dňoch. Chceme to koordinovať s koaličnými partnermi. Máme písomnú dohodu s OĽaNO, ktorá zahŕňa aj NOVA a OKS, rokujeme s KDH, kde je dohoda v Banskobystrickom kraji už na spadnutie a radi by sme sa dohodli aj so Stranou maďarskej komunity,“ povedal Klus v diskusii na TABLET.TV.

„Dlhodobo sa venujem samosprávnym celkom, bol som okrem iného prorektorom univerzity. A ideme do toho ako tím ľudí, verím tomu, že dokážeme dať Banskobystričanom ďaleko lepšiu perspektívu, ako majú v súčasnosti,“ opísal svoju motiváciu Klus.

Na poznámku, či by sa s vysokoškolskými titulmi docent, PhDr. PhD. a MBA nehodil skôr na kandidáta v Bratislavskom ako Banskobystrickom kraji, odpovedal negatívne.

„Banskobystrický kraj má napríklad 55 percent mestského obyvateľstva. Verím tomu, že obyvatelia kraja sú dobre nastavení aj v oblasti občianskej spoločnosti. Tu vidím pomerne veľkú nádej, že ak sa nám podarí mobilizovať obyvateľov, aby sa na tieto voľby doslova nevykašľali, ako sme na to zvyknutí, pred štyrmi rokmi bola účasť len vyše 20 percent, ak by sme ju zvýšili len o desať percent, som presvedčený, že mám šancu uspieť,“ zdôraznilKlus, ktorý získal vysokoškolské vzdelanie v oblasti politológie práve v Banskej Bystrici.

Klus sa v diskusii ostro ohradil voči legislatívnej zmene, ktorou koaliční poslanci zmenili doteraz dvojkolovú voľbu predsedu VÚC na jednokolovú. „Najdôležitejšia námietka je, že sa tým obmedzí demokratická súťaž politických síl. V Banskobystrickom kraji bude veľký tlak na to, aby sa niektorí kandidáti vzdali v prospech iného kandidáta, pretože rozdrobené politické sily vyhovujú súčasnému županovi,“ vyhlásil Klus. Legitímnu motiváciu podporiť zmenu na jednokolovú voľbu priznáva len Mostu-Híd, keďže dvojkolová voľba bola pôvodne uzákonená aj s cieľom znemožniť úspešnú kandidatúru na župana občanom maďarskej národnosti.

„V prípade Mosta-Híd tomu rozumiem. Ale neprišiel s tým Most-Híd, ale Smer-SD. Chcú zabetónovať svojich županov nie na štyri, ale na päť rokov,“ pripomenul, že nadchádzajúce volebné obdobie bude o rok dlhšie, aby sa dosiahlo zosúladenie termínov komunálnych a župných volieb.

„A v žiadnom prípade nie je správne schvaľovať takúto zmenu pár mesiacov pred voľbami. Raz to urobil Vladimír Mečiar a vieme, ako to dopadlo,“ dodal Klus. Sám by preferoval presne opačný postup, teda rozšírenie dvojkolovej voľby nielen na županov, ale aj na primátorov a starostov, ktorí by v prvom kole získali menej ako polovicu hlasov.

V diskusii reagoval aj na výsledky parlamentných volieb v Holandsku. Hoci sa očakával mimoriadne tesný súboj medzi Stranou za slobodu (PVV) populistického a protieurópskeho politika Geerta Wildersa a Stranou za slobodu a demokraciu (VVD) premiéra Marka Rutteho, napokon sa dráma nekonala a premiér s výrazným náskokom vyhral.

„Geert Wilders ‘presolil’ kampaň. Stavil na jedného koňa, a tým bolo vystúpenie z Európskej únie. Ukázalo sa, že je to kôň, ktorý nemôže vyhrať závod,“ poznamenal Klus.

„Holandsko nie je Veľká Británia, je jedným zo zakladajúcich členov Európskej únie, je súčasťou schengenského priestoru a je pevne spojené s eurom. Hoci majú Holanďania vážne pripomienky k tomu, ako Európska únia funguje, téma vystúpenia z Únie nebola schopná osloviť širšie politické spektrum,“ dodal.

„Paradox týchto volieb, ktorý sa však prejavil už pri voľbách rakúskeho prezidenta a mohol by sa prejaviť aj pri nadchádzajúcich dôležitých voľbách v Nemecku a Francúzsku, je, že nárast radikalizmu a extrémizmu vyvoláva aj protireakciu,“ povedal Klus s poukazom na mimoriadne vysokú, viac ako 80-percentnú volebnú účasť v Holandsku.

„Brexit, Donald Trump, ale možno aj niektoré výsledky v nemeckých regionálnych voľbách ukázali, že jednoduché riešenia radikálov sa nedajú realizovať v praxi. Viem si predstaviť, že ak by bolo vo Veľkej Británii opäť referendum, neskončilo by tak, ako 23. júna. O to viac, že vo Veľkej Británii už ide aj o to, či vôbec ostane veľkou. Vidíme napätie v Škótsku, prebúdza sa Severné Írsko,“ konštatoval Klus.

„Ale toto, čo hovorím, má určite dobre zanalyzované aj Marine Le Penová vo Francúzsku či AfD v Nemecku. Budú sa snažiť nájsť nové témy. A tieto témy môžu byť pre mainstreamových politikov tak prekvapujúce, že môžu uspieť. Takže, netreba zaspať na vavrínoch, ale som rád, že sa začalo občanom oveľa viac vecí vysvetľovať,“ povedal Klus.

Na otázku, prečo britská premiérka Theresa Mayová avizovala oficiálnu žiadosť o vystúpenie Veľkej Británie z EÚ na 29. marca, odpovedal, že to má dva hlavné dôvody.

„Dvadsiateho piateho marca ideme oslavovať výročie Rímskych zmlúv, nebolo by vhodné, aby to realizovala v tomto čase. Druhý dôvod je, že to sľúbila do konca marca. Súvisí to vo veľkej miere s tým, že teraz by mali dva roky prebiehať rozhovory o vystúpení a v máji 2019 by mali byť voľby do Európskeho parlamentu. Dovtedy by malo byť jasné, za akých podmienok Británia odchádza. A už nebudeme voliť britských členov europarlamentu,“ povedal Klus.

Na otázku, prečo predseda Európskej komisie Jean–Claude Juncker prišiel vo svojej Bielej knihe s piatimi scenármi možného vývoja EÚ namiesto toho, aby priamo navrhol potrebné opatrenia, Klus reagoval, že aj jeho to prekvapilo. „Toto som očakával od Európskej rady alebo členských štátov. Tieto scenáre nie sú ničím novým, analytici dlhé roky hovoria o jednotlivých cestách, ktorými by sa mohla EÚ uberať. Ale dnes s tým prichádza Európska komisia,“ konštatoval.

Na druhej strane, načrtnutých je päť scenárov a z nich žiadny nepočíta s koncom Únie.

Tým Juncker de facto zarámcoval nadchádzajúcu diskusiu. „Ak tu máme päť scenárov, o ktorých sa teraz všetci politici a analytici budeme rozprávať, nebudeme sa rozprávať o tom, že EÚ končí. Môže byť aj šiesty, siedmy scenár alebo kombinácia viacerých, ale žiadny z nich nepočíta s koncom Únie. To bol aj signál z Bratislavského summitu,“ povedal Klus.

„Viaceré tie scenáre sú skôr škodlivé, napríklad ten, ktorý hovorí, že sa nič nedeje a poďme ďalej tak, ako doteraz. Lebo sa deje. Tretí scenár predpokladá viacrýchlostnú Európu, ktorú dnes už de facto máme. Otázka je, či sa dvojrýchlostná Európa neotvorí aj v ďalších politikách,“ vysvetľuje. „V súčasnom krízovom stave by EÚ mala ísť cestou toho štvrtého scenára, teda ‘menej, ale lepšie’. Teda sústrediť sa na ochranu vonkajšej hranice, vnútorného nepriateľa, ktorým je terorizmus, na európsku armádu. Tu si viem predstaviť aj hlbšiu integráciu. Ale kompetencie, ktoré vie lepšie vykonávať národný štát alebo samospráva, nech ostanú tam,“ uzavrel Klus.