Čakajú Slovensko v novembri predčasné voľby? Kiska dal Ficovi jasné ultimátum.

Prezident Andrej Kiska dal premiérovi dve možnosti – zásadnú rekonštrukciu vlády, ktorá by s najväčšou pravdepodobnosťou obsahovala aj odchod Róberta Kaliňáka, alebo predčasné voľby. Premiér obe možnosti odmieta, tvrdiac, že prezident nepozná svoje právomoci. Politológ Roman Michelko pre Sputnik hovorí, že jazýčkom na váhach bude Lucia Žitňanská, ktorá ak strhne so sebou ešte aspoň dvoch poslancov môže spôsobiť nefunkčnosť vlády. Podľa politológa však na predčasné voľby dnes nie je nikto reálne pripravený.

Plánovaná séria prejavov troch ústavných činiteľov vo vysielaní RTVS sa nekonala v očakávanej podobe. Prezident Kiska totiž svoje vystúpenie presunul na šestnástu hodinu, rovnako tak urobil aj predseda parlamentu Andrej Danko, ktorý vystúpil o pol šiestej a o osemnástej hodine reagoval na Kiskove vystúpenie aj premiér Fico. Následne bolo zverejnené jeho vyhlásenie aj v RTVS.

Kiska žiada rekonštrukciu vlády alebo predčasné voľby

„Nevidím žiaden plán vyviesť krajinu z krízy dôvery. Preto začnem rokovania s politickými stranami, ako si predstavujú budúcnosť, existenciu vlády, vzťah vlády a opozície a predovšetkým o tom, ako začneme obnovovať dôveru ľudí na Slovensku vo svoj vlastný štát,“ vyhlásil Kiska a dodal, že vidí dve možnosti, ako vyviesť Slovensko z tejto krízy. Prvou je zásadná rekonštrukcia vlády, druhou sú predčasné parlamentné voľby.

V reakcii na toto vyhlásenie premiér zvolal mimoriadny brífing na Úrad vlády, kde odmietol obe možnosti ponúkané prezidentom. „Toto jeho vyhlásenie má rukopis ľudí, ktorí absolútne nepoznajú ústavnoprávne tradície a pravidlá na Slovensku, a sledujú úplne iné ciele, ako je stabilita našej krajiny,“ povedal premiér a dodal: „Prezident sa týmto vyhlásením hlási k opozícii, ktorá hovorí o potrebe prevratu na Slovensku. Ak má dôjsť k zmenám vo vláde, budú výsledkom dohody koaličných partnerov a v tomto procese Ústava Slovenskej republiky nevidí žiadnu úlohu prezidenta Slovenskej republiky.“

Predseda parlamentu, ktorý vystúpil po prezidentovi a pred premiérom vyzval spoločnosť na to, aby najprv hľadala skutočného páchateľa a svoj hnev obrátila na neho. Zdôraznil, že je pripravený zvolať aj mimoriadny snem SNS, avšak to, ako sa jeho strana postaví ku kríze v koalícii nespresnil.

Politológ: Na ťahu je Žitňanská

Politológ Roman Michelko pre Sputnik hovorí, že prezident tentokrát svojím prejavom prekvapil, keď určil dve východiská z krízy. Ako ďalej dodáva Michelko, prezident zrejme disponuje informáciami z prostredia strany Most-Híd o rozkole, ktorý nastal v poslaneckom klube a ktorý znamená, že Béla Bugár nemôže zabezpečiť hlasy približne troch-štyroch svojich poslancov.

„V Moste je blok slovenských poslancov a maďarských poslancov. Tí slovenskí žiadajú minimálne odchod Kaliňáka, maďarskí sú za zotrvanie vo vláde vrátane bývalých poslancov Siete – okrem Janckulíka. Vieme, že Žitňanská dala Kaliňákovi ultimátum a približne o týždeň má zasadať Republiková rada, ktorá rozhodne, ako ďalej. Tento týždeň odišiel poslanec Janckulík –  ex Sieť , čo znamená, že koalícia nemá 79, ale 78 hlasov. Ak abdikuje Žitňanská, tak sa zrejme vráti do parlamentu a pravdepodobne strhne na svoju stranu aj poslancov Šebeja a Kresáka. To znamená, že vláda by stratila väčšinu,“ hovorí politológ. Dodáva, že slovenskí politici strany Most-Híd zbierajú voličov najmä v tzv. bratislavskej kaviarni. Pravicovo liberálny volič ťažko niesol fakt, že Most-Híd vôbec pristúpil na koalíciu so Smerom, no ak by Žitňanská, Šebej a ďalší naďalej podporovali Ficovu vládu, v ktorej by navyše sedel Kaliňák, mohli by sa s týmto elektorátom rozlúčiť.

75 hlasov však automaticky neznamená pád vlády, no podľa Michelka bude Ficov kabinet paralyzovaný.  „Jediné, čo by v prípade odchodu časti poslancov Mostu mohlo pomôcť vláde je, že ju podržia traja odídencami od Kollára (pozn. poslanci Marček, Šimkovičová a Holúbek), lebo tí zjavne nebudú mať záujem na predčasných voľbách. Takéto riešenie by ale bolo v dnešnej situácii veľmi poburujúce a cena za takúto vládu by bola reputačne mimoriadne vysoká, pričom by fungovala pod veľkými atakmi médií,“ zamýšľa sa Michelko.

V prípade nových volieb by väčšina kompetencií vlády prešla do rúk prezidenta

Premiérove slová o tom, že vyhlásenie prezidenta nebolo jednoznačne písané na Slovensku vyvolalo v opozícii prvé reakcie. Veronika Remišová z OĽaNO aj Richard Sulík z SaS premiéra obvinili zo šírenia konšpiračných teórii.

Roman Michelko však premiérovo vyjadrenie vníma obrazne, pretože Kiskova predstava skutočne nemá oporu v slovenskej legislatíve. Prezident môže v situácii, keď koalícia stále nestratila väčšinu, alebo  sa nevytvorila väčšina ktorá je ochotná ju povaliť v parlamente maximálne apelovať či vyzývať. „Ak by mala koalícia 74 hlasov, potom by bolo logické, že by si prezident pozval všetkých aktérov a hľadal nejakú novú väčšinu. Ale je to predčasné. Možné však je, že prezident má informácie, ktoré my nemáme, predovšetkým z vnútra strany  Most,“ dodáva politológ.

Oporu v zákone navyše nemá ani úradnícka vláda, resp. vláda v demisii, ktorá by pôsobila do predčasných volieb. Ako naznačil Kiska, parlamentné voľby by sa mohli spojiť s novembrovými komunálnymi voľbami. „Úradnícka vláda je v našich pomeroch pomocný termín, ktorý nemá žiadnu ústavnú oporu. Aj úradnícka vláda by musela získať podporu v parlamente a úradnícka vláda, resp. vláda v demisii má úplne iné kompetencie ako česká vláda,“ hovorí Michelko a upozorňuje na fakt, že po páde Radičovej vlády bol prijatý ústavný zákon, ktorý výrazne obmedzuje kompetencie vlády bez dôvery. Tie v takomto prípade zásadné kompetencie prechádzajú do rúk prezidenta.

Vláda stojí a padá na Kaliňákovi

Politológ nevidí žiadne racionálne dôvody, prečo premiér stále drží vo funkcii ministra vnútra aj po všetkých problémoch a škandáloch, ktorým čelil. Ako ďalej dodáva, otázka dnes nestojí tak, či sa Kaliňák udrží alebo nie. Premiér má dve možnosti – buď kvôli Kaliňákovi obetuje vládu, alebo ju zachráni obetovaním nepopulárneho ministra vnútra.

Kiska však požaduje „zásadnú rekonštrukciu vlády“, čo znamená, že Kaliňákova hlava mu nemusí stačiť. „Prvý na rade je spomínaný Kaliňák, ďalej môže mať problémy Gabriela Matečná kvôli platobnej agentúre, pravdepodobne aj Ján Richter, ktorý už bol odvolávaný a na ktorého opozícia už dlho poľuje a logicky sa bude meniť aj minister kultúry,“ dodáva Michelko.

Napriek všetkému politológ nevidí predčasné voľby ako pravdepodobný scenár. Napriek vyhláseniam reálny,  záujem o ne nemusí mať takmer nikto. Obom možnostiam – úradníckej vláde aj predčasným voľbám – dáva Michelko, pri racionálnom konaní politických aktérov pravdepodobnosť približne dvadsať percent. Čo je však viac ako pravdepodobné, že v prípade ďalšieho zotrvania ministra Kaliňáka vo funkcii sa môžu zintenzívniť protesty v uliciach.

Artur Bekmatov