Kennedy mohol prežiť atentát, tvrdia lekári

Washington 30. novembra 2017 (HSP/Foto:TASR/AP-Jim Altgens)

Bývalý americký prezident J. F. Kennedy mohol 22. novembra 1963 prežiť atentát v Dallase. V obrannom reflexe mu zabránil korzet, ktorý nosil kvôli dlhodobým problémom s chrbtom. Podľa niektorých odborníkov mu korzet znemožnil zohnúť sa k podlahe auta vo chvíli, keď na neho mieril atentátnik Lee Harvey Oswald, informuje Aktuálne.cz.

Pri útoku Kennedyho prvá rana minula, druhá mu prestrelila hrdlo a tretia ho zasiahla do hlavy. Práve posledná rana bola smrteľná. Experti najnovšie potvrdili, že prezident USA mohol z útoku vyviaznuť živý, keby mu v pohybe nebránil korzet, ktorý nosil kvôli boľavému chrbtu.

Tesne zošnurovaný korzet s elastickou bandážou obopínal jeho boky a celý chrbát. Kennedymu tak podľa názorov niektorých odborníkov neumožnil, aby sa rýchlo ohol dole k podlahe auta, útočník ho preto nemusel zasiahnuť až trikrát.

“Keď sa zamyslíte nad tým, že sa vám korzet tiahne až ku hrudi nad bradavky a je naozaj priliehavý, budete schopní sa predkloniť?” pýta sa neurochirurg Thomas Paite.

A nie je to zďaleka jediná otázka, ktorú atentát na J. F. Kennedyho vyvoláva. Udalosť z roku 1963 znova výrazne ožila tento rok na jeseň, keď americký Národný archív v zverejnil 2 800 z celkovo 3 810 doteraz tajných spisov FBI a CIA, ktoré sa atentátu týkajú. Súhlas k tomu dal americký prezident Donald Trump. Pôvodne sa mali uvoľniť všetky dokumenty, čo ale Trump na poslednú chvíľu zakázal z bezpečnostných dôvodov.

Na jeseň vyšla podrobná dokumentácia Kennedyho zdravotného stavu. Správu doplnenú o informácie, ktoré doteraz verejnosť nepoznala, zverejnil vedecký časopis Journal of Neurosurgery. Jedným z autorov je práve neurochirurg Paite.

Problémy s chrbticou Kennedyho trápili od vysokoškolských rokov, v operačnej sále bol opakovane. Všetko zrejme odštartovalo zranenie medzistavcovej platničky, ktoré mu privodil protihráč pri futbale. Okrem toho prekonal už ako dieťa mnnoho chorôb. V mladosti bojoval s nízkou váhou ale aj bolesťami brucha i kĺbov. V dospelosti mu lekári diagnostikovali ochorenie nadobličiek, takzvanú Addisonovú chorobu.

Chrbát Kennedyho začal ešte viac trápiť po nepodarenej operácii v roku 1944. Bývalý prezident zákrok v bostonskej nemocnici podstúpil aj preto, že pomýšľal na politickú kariéru. “Asi šesť týždňov po prvej operácii sa bolesť vrátila. Bol v hroznej kondícii, proste v príšernej,” popisuje Paite pre CNN s tým, že sa potom Kennedy z kolobehu operácií už nikdy nevymanili.

Jedna z reoperácií (v roku 1964) mu dokonca skoro vzala život. Operácia bola o to riskantnejšia, že prezident v tej dobe už trpel spomínanou Addisonovou chorobou. Pait ale upozorňuje, že nie je jasné, ako by sa jeho stav vyvíjal, keby “pod nôž” nikdy nešiel. Trebárs by ho ťažkosti neopustili, hovorí Paite.

O verzii, že korzet zabránil Kennedymu v pohybe, sa špekulovalo už skôr. V roku 2013 podporil domnienky tiež Kenneth Salyer, jeden z doktorov, ktorý sa pokúšal prezidentovi zachrániť život. Nebyť zdravotníckej pomôcky, strela by podľa Salyera pre tragicky zosnulého štátnika nebola osudnou. Ako príklad uviedol bývalého texaského guvernéra Johna Connalla, ktorý prežil útok, keď cestoval autom. Podľa Salyera zareagoval práve tak, ako mohol aj Kennedy, keby nemal korzet – keď guvernéra zasiahla jedna z guliek, ohol sa dole k podlahe vozidla.