Môj profil 
Predplatné
Títo asýrski kresťania sú v Jordánsku dočasne a plánujú emigrovať do tretích krajín, avšak jordánska vláda im nevydala oficiálne pracovné povolenia, a tak sú vo veľkej miere nútení spoľahnúť sa na svoje úspory, prevody peňazí od príbuzných zo zahraničia alebo na pomoc charitatívnych organizácií a cirkví. Snažia sa o presídlenie do iných krajín prostredníctvom Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a austrálskych humanitárnch programov.
Títo aramejsky hovoriaci a pôvodní obyvatelia Iraku sú prenasledovaní dlhé desaťročia. Správa Asýrskej konfederácie v Európe z roku 2017 hovorí, že „Asýrčania reprezentujú jednu z najkonzistentnejšie prenasledovaných/zacielených komunít v Iraku modernej histórie. Tieto aktivity zahŕňa masaker osmanského veliteľa Bakra Sidqiho v roku 1933; anfalskú genocídu Saddáma Husajna, ktorá sa koncentrovala na asýrske dediny; nemilosrdné kampane terorizmu, ktorými boli kresťanské komunity vystavené po americkom vpáde v roku 2003; a nakoniec pomerne nedávna tragická kapitola, ktorú plnila džihádistická organizácia Islamského štátu.“ (Tým, kto pripravil pôdu pre zrod Islamského štátu, kto ho podporoval zbraňami, finančne, výcvikom, poradenstvom i zasielaním nových regrútov z rôznych kútov sveta, sa správa nezaoberá.)
Pre vymenované skutočnosti boli títo starí kresťania nútení opustiť svoju vlasť a hľadať azyl inde, vrátane Jordánska. Tu sa po príchode registrujú v strediskách UNHCR v Ammáne, dostávajú špeciálne registračné karty a čakajú na presťahovanie, ktoré z dôvodu počtov utečencov trvá mesiace, niekedy roky. Asýrčania sú nútení i tu žiť viac-menej izolovane, pretože čelia naďalej mnohým výzvam, jemnej diskriminácii a majú obmedzený prístup k niektorým humanitárnym službám, čo potvrdzuje report Asýrskeho politického inštitútu z júna 2019. Niektorí tu uviazli na viac ako dva roky, niektorí tu sú od úteku pred ISIL-om v roku 2014.
Report píše, že „čakanie na presídlenie sa vyznačuje obmedzenými informáciami, neistotou o budúcnosti a rastúcim pocitom beznádeje.“ V Jordánsku majú obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu, trhu práce a viac ako tretina trpí chronickými chorobami alebo psychickou ujmou z prežitého utrpenia.
Zakladatelia organizácie Iracká rada na pomoc kresťanom vydali písomnú žiadosť o pomoc pre kresťanské obete džihádistických sietí na Blízkom východe: „Bolo nám povedané, že ISIL bol vojensky porazený, ale necháme jeho obete tak? Dôsledky genocídy v Iraku sú pre svet dôležitejšie a treba im venovať pozornosť. Obete trpia… Zverstvá z minulosti máme stále pred očami. Kvôli utečeneckej situácii, v ktorej sa nachádzajú, nie sú kresťanské obete ISIL ešte doteraz slobodné. Minimálne tri deti v každej rodine prichádzajú o zdravie, pretože rodičia nemajú peniaze na liečbu. A ich nádej sa zmenšuje. Máme viac síl ako sme ochotní pripustiť. Kontaktujte miestne úrady UNHCR vo vaše krajine a žiadajte o odpoveď prečo irackí kresťania musia čakať roky na presídlenie a Západ ich neustále odmieta. Rany obetí stále krvácajú na vedľajšej koľaji.“
Je smutné, že zakladateľom Irackej rady na pomoc kresťanom zatiaľ nikto nepovedal, že strojcom migrácie a ich poslušným vykonávateľom v bruselských kanceláriách, mimovládnych organizáciách, transatlantických štruktúrach i národných vládach, nejde ani o kresťanskú Európu suverénnych národov, tobôž nie o nejakých kresťanov z Iraku. Naopak neváhajú porušovať štátne zákony a riskovať svoje i cudzie životy prevážaním moslimských migrantov cez Stredozemné more, Balkán a presviedčať občanov, ktorí tento import neznámych jedincov oprávnené odmietajú, že sú xenofóbni a neľudskí. Niektorí agenti migrácie nevedome, ale iní vedome podľa naučených neomarxistických a kozmopolitných floskúl o slobodách, právach a multikultúrnom raji, presadzujú islamizáciu a komplexné zmiešanie obyvateľstva do nesúrodej a spriemerovanej zmesi, ktorá nebude dbať o kresťanskú a národnú tradíciu, ani reptať voči dávno načrtnutým plánom európskeho a neskôr svetového superštátu.
Igor Kratochvíl
.jpg)
.JPG)
