Najvyšší trest, de facto do smrti. Prečo sa Breivik neodvolal?

Oslo 25. augusta (TASR/HSP/Foto:TASR)

Ostáva za ním 77 mŕtvych a antiliberálne posolstvo 

Senát Miestneho súdu v Osle vyniesol v piatok po desaťtýždňovom procese rozsudok nad nórskym teroristom Andersom Behringom Breivikom, obvineným z beštiálnej vraždy 77 ľudí z vlaňajšieho 22. júla. Pozorovatelia ocenili úroveň súdneho konania, ktoré zakončila predsedníčka senátu Wenche Arntzenová čítaním 90-stránkoveho rozsudku.

Obvinený Breivik je uznaný právne zodpovedným za svoje činy a právoplatne odsúdený na v Nórsku najtvrdší trest, 21 rokov ochrannej väzby. Prakticky to znamená, že sa asi nikdy neobjaví na verejnosti, pretože väzenie sa môže bezhranične predlžovať.

Pojednávanie najbrutálnejšieho zločinu v Nórsku, ktorý vojde do dejín tejto severskej krajiny, nemá v tunajšej justícií obdobu. Potvrdilo sa, že konečné slovo majú sudcovia, a nie súdni znalci.

Hneď na začiatku konania si dal súd vypracovať znalecký posudok od uznávaných psychiatrov Synne Sörheimovej a Torgeira Husbyho. Tí označili teroristu za duševne chorého – trpel podľa nich paranoidnou schizofréniou a preto nemôže byť trestaný za spáchané zverstvá.

Breivik zvíťazil, keď ho neuznali duševne chorým. Liberáli nechápu, že ich “dobré” myšlienky môžu priviesť druhých až k masovým vraždám

S tým však nesúhlasila nórska verejnosť, pozostalí, ani svedkovia vraždenia: je nemysliteľné, aby mohol byť teroristický čin pripravený a vykonaný duševne ťažko chorou osobou.

Senát tlaku podľahol a objednal si nový posudok u ďalších znalcov z psychiatrie, lekárov Agnara Aspaasa a Terjeho Törrisena. Konal tak proti presvedčeniu prokuratúry, ktorá prijala prvý posudok, že Breivik je nepríčetný.

Niekoľkotýždňové pozorovanie skončila nová dvojica znalcov záverom, že Breivik nie je zďaleka normálny, ale dobre vie, čo robí. Preto musí niesť za svoje skutky zodpovednosť.

V tejto nejasnej situácii pracoval senát, sledovaný celým svetom. Piatkový rozsudok svedčí o jeho zrelosti a rozhodnosti.

Prvý posudok o Breivikovej nepríčetnosti bol bod po bode vyvrátený. Psychiatri v ňom nebrali vôbec na zreteľ Breivikovu politickú ideológiu – a práve tá spustila Breivikovo šialenstvo. Západnému mysleniu presvedčenému o prirodzenej “dobrote” človeka sa kriminálne správanie vždy spája s nejakou úchylkou, snaží sa o zľahčovať tým, že poukazuje na traumy z detstva, požitie drôg atď. Práve v tom tkvie paradoxné Breivikovo víťazstvo nad liberalizmom, keď ukázal, že aj triezvy, rozmýšľajúci človek sa uchýli k hrozným činom len aby odovzdal svoje posolstvo. Neuvedomil si, že práve v tom je nešťastie všetkých posolstiev – že žiadna ideológia nestojí za to, aby kvôli nej umierali ľudia.

Nenávidel moslimov, ale zabíjal Nórov 

Jeho presvedčenie, že Európu obsadzujú moslimovia, viedlo k systematickej viacročnej príprave na vlaňajší teror. Konal logicky, premyslene, podľa podrobného plánu. K vraždám sa priznal, boli však podľa neho nutné na potrestanie tých, ktorí podporujú multikulturalizmus a vydali Nórsko do rúk islamu.

Senát uznal Breivika zodpovedným a odsúdil ho. Rozsudok plne vychádzal z druhého, prokurátormi nechceného posudku. Mnohí preto prokuratúru kritizujú a žiadajú dokonca odstúpenie jej šéfa Tora-Aksela Buscha.

Vynesený verdikt privítali všetci – zainteresovaní i pozorovatelia – s úľavou. Podľa zákona mohol proces pokračovať, ak by sa buď žalobcovia, alebo obžalovaný odvolali.

Na otázku predsedníčky Breivikovi, či rozsudok prijíma, odvoláva sa, alebo chce čas na rozmyslenie, dotyčný zareagoval: “K rozsudku sa nemôžem vyjadriť, pretože celý nórsky súdny systém neuznávam, nie je pre mňa legitímny. Je vymenovaný silami, ktorí bez vedomia občanov vydali Nórsko moslimom pod zámienkou multikulturalizmu.”

Jeho politické vyhlásenie sa skončilo, keď Arntzenová vypla Breivikov mikrofón. Žiadala obhajcu Geira Lippestada, aby oznámil senátu klientovo rozhodnutie o rozsudku. Ten po krátkej a nervóznej komunikácii oznámil, že obžalovaný dodrží svoje rozhodnutie. Masový vrah už dávnejšie oznámil, že sa odvolá, len keď ho súd pošle do “blázinca”. Breivik bol uznaný príčetným a preto vymeraný trest na mieste prijal.

Totálna izolácia. Prepych? Alebo najvyšší trest človeku, ktorý chcel ovplyvňovať iných? 

Verejnosť ale čakala na postoj prokuratúry. Aj ona mohla žiadať o nové konanie na porotnom súde. Nóri sú už z kauzy Breivik unavení a z jej pokračovania by nikto nebol nadšený. Preto bolo s úľavou prijaté rozhodnutie žaloby rozsudok akceptovať. Stalo sa tak po priamom kontakte žalobcov s nórskym generálnym prokurátorom Torom–Akselom Buschom.

Trest ochranného väzenia si bude terorista odpykávať vo väznici Ila na severozápade Osla. Podľa slov riaditeľa Knuta Bjarkeida čaká odsúdeného tvrdý režim. Je skoro isté, že sa von už nikdy nedostane. Kvôli bezpečnosti jeho aj bezpečnosti iných bude v izolácii. Tiež komunikácia cez internet nie je povolená a poštový styk bude prísne kontrolovaný.

Jedno však isté je. Breivikov teroristický útok nadobro zmenil Nórsko. Občania tejto donedávna pokojnej a usporiadanej krajiny so znepokojením reagujú na rýchle zmeny, ktorými prechádza. Vraždenie teroristu Breivika nikto nepodporuje, avšak s jeho politickým presvedčením mlčky súhlasia mnohí. Vlaňajší 22. júl určite otvára novú historickú kapitolu nielen v Nórsku, ale aj v celej Európe.