Kard. Sandri pred štrnástimi rokmi z titulu substitúta štátneho sekretariátu oznámil pápežovu smrť veriacim zhromaždeným na Námestí sv. Petra vo Vatikáne. Pre Vatikánsky rozhlas spomína na tento pontifikát. Hovorí, že to bol “predovšetkým pontifikát blízkosti, ako s obyčajnými ľuďmi, ktorých stretával na svojich cestách, tak i s biskupmi. Ján Pavol II. žil synodálnosťou každého dňa,” spomína kard. Sandri. Biskupi, ktorí prichádzali na návštevu ad limina, ich pozýval k svojmu stolu na obed. Vždy si pre mňa nachádzal čas počas zahraničných ciest, veľmi mu záležalo na synodách, hovorí argentínsky kardinál.
Blízkosť a bezprostrednosť Jána Pavla II. podľa kardinála Sandriho veľmi dobre vycítili mladí ľudia; odtiaľ pochádzajú jeho veľké úspechy medzi nimi. Ich trvalou stopou ostali Svetové dni mládeže. V spomienkach na 2. apríl 2005 kardinál Sandri priznáva, že si uvedomoval, že bude musieť ohlásiť smrť veľkého pápeža, ktorého všetci považovali za Božieho človeka:
“Na jednej strane bola jeho smrť ohlasovaná už dlho, predovšetkým preto, že v posledných štyroch rokoch niesol kríž svojho ochorenia. Niesol ho s veľkou vytrvalosťou, silou a v spojení s Kristovým krížom. Vedeli sme, že choroba postupuje, a hoci sme jeho smrť očakávali, napriek tomu som si uvedomoval, že bude na mne ohlásiť niečo, čo je veľkou ranou pre cirkev a svet,” hovorí kardinál Sandri.
“Končil sa dlhý, 26 rokov trvajúci pontifikát, ktorý priniesol veľa zmien. Spomeňme si na oslobodenie východného bloku od komunistickej diktatúry a prenasledovanie. Ohlasoval som to vtedy s veľkou bázňou, pretože som musel svetu povedal, že odišiel tak veľký človek. Povedal som vtedy: “Milovaný Ján Pavol II.”, pretože o tom svedčili tie ohromné modliace sa zástupy, či už počas daného večera alebo počas jeho pohrebu – nesmierne zástupy ľudí zo všetkých krajín, predovšetkým z Talianska, ktoré sa stalo jeho druhou vlasťou a z Ríma. Všetci ho skutočne zahŕňali veľkou láskou.”