Môj profil 
Predplatné
Kandidátku vládneho Smeru považuje politológ za kandidátku mnohých kompromisov, na ktoré mala strana viaceré logické alebo pragmatické dôvody. Sú na nej viditeľné dva prúdy, nie však mocenské, preto má strana Smer-SD dve kampane, ktorej tvárami sú Robert Fico a Peter Pellegrini.
„Prvou pragmatickou zmenou, ktorou sa strana snaží pred verejnosťou očistiť svoje meno je, že sa na kandidátke neobjavili osoby, ktoré by volebnému výsledku boli na škodu. Mám na mysli Roberta Kaliňáka, Martina Glváča či Viktora Stromčeka. Pritom pred štyrmi rokmi išlo o ‚hviezdne mená‘,“ priblížil Eštok. Z iných dôvodov sa podľa neho na kandidátke neobjavili aj ďalšie „stálice“ ako napríklad Dušan Čaplovič, Peter Kažimír či Róbert Madej.
„Druhou zmenou je, že niektoré mená sa zo zadných miest dostali na vyššie pozície. Ide o mobilizačné nasadenie kandidátov, ktorí na seba viažu podstatnú časť voličov ako napríklad Ľuboš Blaha. Potom sú to kandidáti, ktorých by sme mohli označiť za ‚mladých odchovancov‘ Smeru,“ uviedol politológ. Vníma to ako prirodzenú logickú voľbu, ktorá by mala byť u štandardných strán samozrejmosťou.
„To ale nie je nejaká významná zmena mien, ale skôr doplnenie odídencov a posuny v umiestnení na kandidátke. Väčšina mien totiž zostala nezmenená. Zmenu nevidím v možnej reforme štýlu a obsahu politiky Smeru. Predseda strany so svojou silnou pozíciou v strane ostáva ten istý a jeho silný vplyv na výkon straníckej politiky, aj napriek sloganom vo volebnej kampani, pretrváva,“ vysvetlil Eštok.
Za najväčších skokanov v rámci kandidátky je možné označiť súčasnú ministerku vnútra Denisu Sakovú (3. miesto), Erika Tomáša (9. miesto) či Ľuboša Blahu (11. miesto). Podľa politológa ide o pragmatické rozhodnutie o umiestnení týchto kandidátov na viditeľné miesta. „Každý z nich je, z rôznych dôvodov, verejnosti dostatočné známy, teda nemožno vôbec hovoriť o nových tvárach. Zároveň každý z nich dokáže vyvolávať emócie, čím na seba viaže veľké množstvo voličov. To je pre politickú stranu, ktorá je na scéne 20 rokov a väčšinu z týchto rokov v pozícii vládnej strany, navyše v čase kedy jej preferencie padajú, jednoducho potrebné na zdynamizovanie voličstva,“ objasnil Eštok. Hlavný účel vidí v tom, že strana tak chce udržať podstatnú časť svojho elektorátu z minulosti a najmä pokúsiť sa presvedčiť aj nerozhodnutých voličov, ktorí by mohli inklinovať k Smeru-SD.
Na kandidátke Smeru-SD sú podľa politológa viditeľné dva prúdy, nie však mocenské, ale prúdy s rozdielnymi úlohami v čase predvolebnej kampane. „Aj preto má strana Smer akoby dve kampane. Prvá je tá tradičná. Jej tvárou je najmä predseda strany Robert Fico a skupinka ľudí okolo neho, ktorá má za úlohu udržať strane voličov, aby nedochádzalo k ich odlivu do iných strán. To je totiž proces, ktorý sa v súčasnosti v tejto strane deje,“ zdôraznil Eštok.
Druhá kampaň podľa neho reaguje na aktuálny dopyt po zmene, ktorý má skupina okolo Petra Pellegriniho. Ide o úlohu zachytiť a získať možných nových voličov v skupine nerozhodnutých. „Na to využíva nástroje, ktoré neboli pre Smer v minulosti typické, ako napríklad mierna kritika do vlastných radov, snaha o nekonfliktný dialóg a zmena štýlu vládnutia,“ poznamenal politológ. Kandidátka je teda podľa jeho slov výsledkom, že strana, aj napriek pokusu loviť v nových vodách, stavia na istotu a najmä na kandidátoch, ktorí skôr predstavujú prvý prúd politiky prezentovaný Robertom Ficom. „Pri pohľade na vnútornú štruktúru strany a najmä na aktuálnu pozíciu predsedu strany to nie je veľkým prekvapením,“ uviedol Eštok.
Premiér sa v nedeľných diskusných reláciách vyjadril, že v strane neriešia zmenu predsedu, ani sa tam nedeje žiadny súboj o moc a že s Ficom majú normálny pracovný a konštruktívny vzťah. Podľa politológa aj napriek tomu, že zisk premiérskej pozície Petra Pellegriniho mocensky posilnil, suverénnu pozíciu Roberta Fica ako predsedu strany to neohrozilo. Jeho stoličkou neotriasli ani kauzy strany z posledného obdobia, ani kritika zo strany niektorých členov krajských organizácií strany a ani pokles preferencií,“ ozrejmil Eštok.
Myslí si, že aj Pellegrini si uvedomuje dlhodobo silnú pozíciu Fica v strane, a preto zvolil vyčkávaciu taktiku. „Je na mieste otázka, či čaká na možné posuny v strane, ktoré by pozíciou predsedu dokázali otriasť, alebo čaká, čo pokladám za pravdepodobnejšie, na postupné odovzdanie moci, ktoré by koniec koncov malo byť v každej strane štandardným nástrojom presunu moci na nové stranícke politické elity,“ uzavrel politológ.
.JPG)
