Kanada vyšle viac vojnových lodí cez Taiwanský prieliv ako signál Číne

Ottawa 7. decembra 2022 (HSP/ft/Foto:TASR/AP-Sean Kilpatrick)

Ministerka zahraničných vecí Mélanie Jolyová hovorí, že Ottawa bude zohrávať väčšiu obrannú úlohu v indo-pacifickom regióne, informuje o tom Financial Fimes

Kanada plánuje plaviť viac vojnových lodí cez Taiwanský prieliv, aby potvrdila, že vody, na ktoré si robí nárok Čína, sú medzinárodné, po tom, ako Ottawa zverejnila stratégiu pre Indopacifik, ktorá opisuje Peking ako “čoraz viac rušivú” mocnosť.

“Musíme sa uistiť, že otázka Taiwanského prielivu je jasná a že zostáva medzinárodným prielivom,” uviedla v rozhovore kanadská ministerka zahraničných vecí Mélanie Jolyová.

“Pokiaľ ide o Taiwanský prieliv, budeme naďalej presadzovať medzinárodný poriadok založený na pravidlách. A aj preto sme toto leto spolu s Američanmi mali fregatu, ktorá preplávala Taiwanským prielivom, a chceme, aby ním preplávali ďalšie fregaty.”

Čínski predstavitelia začiatkom tohto roka svojim americkým partnerom povedali, že Čína neuznáva prieliv ako medzinárodné vody.

V prejave z Bukurešti, kde sa zúčastnila na stretnutí ministrov zahraničných vecí NATO, Jolyová uviedla, že Kanada sa “zaväzuje k novým vojenským prostriedkom” v Indopacifiku, aby tam pomohla zabezpečiť mier a stabilitu. Hovorila tesne po tom, ako Kanada zverejnila svoju prvú stratégiu pre tento región, v ktorej vyzvala na “zmenu, ktorá sa uskutoční raz za generáciu”.

Ministri NATO v Bukurešti viedli rozsiahlu diskusiu o Číne, keďže USA naliehajú na transatlantickú bezpečnostnú alianciu, aby venovala väčšiu pozornosť dôsledkom možnej čínskej vojenskej akcie proti Taiwanu.

Jolyová uviedla, že Kanada investuje 400 mil. kanadských dolárov (298 mil. USD) do vojenskej podpory indo-pacifického regiónu. Minister zahraničných vecí uviedol, že Ottawa zvýši počet fregát nasadených v regióne o jednu loď na tri vojnové lode. Okrem vyslania väčšieho počtu kanadských diplomatov do tejto oblasti uviedla, že Kanada vyšle do celého Indopacifiku viac vojenských atašé.

Jolyová hovorila tesne po tom, ako Pentagón zverejnil výročnú správu o čínskej armáde, v ktorej sa predpokladá, že Čína bude mať do polovice budúceho desaťročia 1 500 jadrových hlavíc, pričom v súčasnosti ich má približne 400. Na otázku, nakoľko je Kanada znepokojená rýchlou jadrovou expanziou Číny, odpovedala, že ju “rozhodne berie na vedomie”.

“Vieme, že musíme urobiť viac, aby sme zohrali úlohu v bezpečnosti regiónu,” povedala Jolyová. “Musíme investovať do odstrašenia, pretože veríme, že je to najlepší spôsob, ako nakoniec rešpektovať medzinárodné normy.”

Povedala, že Kanada bude viac investovať aj do siete Five Eyes – siete na výmenu spravodajských informácií, ktorá spája USA, Spojené kráľovstvo, Kanadu, Austráliu a Nový Zéland -, ale odmietla poskytnúť akékoľvek podrobnosti o konkrétnych programoch.

“Musíme sa uistiť, že máme lepšie spravodajské kapacity v celom regióne … Sme tichomorský národ, musíme sa uistiť, že hráme väčšiu úlohu.

“Keďže táto časť sveta je pre nás taká dôležitá, musíme byť spoľahlivým partnerom, pretože príliš dlho sme ním neboli,” dodal Jolyová o celkovej stratégii Kanady. A tak teraz “dávame svoje peniaze tam, kde sú naše ústa”.

Odmietla poskytnúť podrobnosti o nedávnom oznámení, že Kanada a Japonsko budú rokovať o dohode o výmene spravodajských informácií, ale uviedla, že je v záujme Ottawy mať “veľmi úzke spravodajské vzťahy s Japonskom”. Jedna z osôb oboznámených s prerokúvanou dohodou uviedla, že by to kanadským spoločnostiam uľahčilo získavanie citlivých informácií potrebných na to, aby sa mohli uchádzať o japonské zákazky v oblasti obrany.

Povedala, že Kanada chce posilniť väzby s Japonskom a Južnou Kóreou, čiastočne ako s destináciou pre vývoz energie, ale aj ako s možnými investormi do svojho sektora nerastných surovín. Jej pripomienky prišli len niekoľko týždňov po tom, ako Ottawa nariadila trom čínskym skupinám, aby sa zbavili svojich podielov v kanadských spoločnostiach zaoberajúcich sa ťažbou nerastných surovín, v rámci snahy zistiť, či zahraničné investície do kritických kanadských odvetví neohrozujú národnú bezpečnosť krajiny.

Hoci nová kanadská stratégia zaujíma voči Číne tvrdý postoj – od represií voči Ujgurom až po potláčanie demokracie v Hongkongu – Jolyová uviedla, že Ottawa verí v potrebu nadviazať s Pekingom spoluprácu.

Jolyová uviedla, že Kanada bude “vyzývať” Čínu, keď to bude potrebné, ale “spolupracovať, keď budeme musieť” v otázkach, ako je zmena klímy, nešírenie jadrových zbraní a globálne zdravotné otázky, napríklad prevencia pandémií.