Môj profil 
Predplatné
Skončila sa parlamentná schôdza, noví europoslanci sú už v Bruseli, minuli sa iné témy, začali sa prázdniny, a tak je tu konečne čas začať pracovať na fundamentálnej eurofederálnej agende. Podporný mediálny a zažívaco-vzdelávací aparát nás postupne začne pripravovať na to, že tuhá centralizovaná eurofederácia je vlastne nevyhnutnosťou a jediným rozumným riešením v záujme nás všetkých, v záujme prosperity, nekonečného rastu, zvyšovania HDP a … však viete.
Extrémistický Denník SME a jeho autor Peter Tkačenko sa s tým nebabre, ide na to zostra. Koniec koncov, je horúco, načo zbytočne míňať slová: jeho pondelňajší komentár je nezvyčajne lapidárny a stručný (nájdete ho TU). Jeho cesta k pointe skutočne nie je nijako extrémne kľukatá: „Keby sme mali vypichnúť, za čo je Európska únia najčastejšie kritizovaná, tak je to komplikovaný byrokratický a rozhodovací aparát,“ hovorí.
A hneď v nasledujúcich riadkoch vec aj elegantne vybaví: „Netreba však zúfať, rébus o získavaní legitimity lídrov za nás už vyriešili minulí myslitelia. Prišli na to, že najlepšie bude konať podľa toho, ako povie ľud, v tomto prípade európsky ľud. A to sa dá len v naozajstnom štáte či federácii, kde rozhoduje prostá väčšina. Každý poctivý kritik európskej strnulosti by tak mal byť buď zapálený eurofederalista, alebo poctivo povedať, že Úniu treba rozpustiť.“
Bingo. Presne o tomto bude celá eurofederálna kampaň v najbližších mesiacoch a rokoch. Napokon, bude to obdoba antibrexitovej kampane, ktorú sme mohli sledovať v uplynulých mesiacoch – nepôjde o nič iné, než o obyčajné sprosté a demagogické vydieranie: buď nám odovzdáte svoju suverenitu bezo zvyšku, alebo teda to celé nemá zmysel, rozpustíme to, zoberieme vám eurofondy, necháme vás napospas hyenám a šakalom.
Tkačenkovci sa nenamáhajú do svojich úvah zahrnúť pojmy národ a národný štát, tisíc a jednu alternatívu voľnejších konfederatívnych či aliančných zväzkov, ani princíp subsidiarity, ktorý je na papieri základom EÚ, ale ktorý je v praxi absolútne ignorovaný. Vo svojich totalitných víziách vôbec nepripúšťajú, že by Slováci, ktorí po tísícročí útlaku konečne majú vlastný štát, mohli chcieť aj niečo iné, než aby sa drvivá nadvláda a panstvo Západu nad Slovenskom v oblasti ekonomickej, mediálnej, ideologickej, legislatívnej, kultúrnej aj oficiálne potvrdilo a pritvrdilo.
Ivan Lehotský
.jpg)
.jpg)
