Bratislava/Praha 28. júna 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR-Štefan Puškáš)

Kaliňák uviedol, že SR chce momentálne ponúknuť pomoc Maďarsku a Rakúsku, ktoré v poslednom čase čelia náporu utečencov, a to aj z Balkánu

Jedným z hostí dnešnej debaty v programe Otázky Václava Moravca, ktorý vysiela Česká televízia, bol okrem českého premiéra Bohuslava Sobotku aj minister vnútra SR Robert Kaliňák. Diskusia, do ktorej sa zapojil aj český policajný prezident Václav Tuhý, bola venovaná aktuálnemu vývoju situácie v pohraničí, problematike nelegálnej migrácie, možnostiam medzinárodnej spolupráce a azylovej politike.

Minister Kaliňák v programe odpovedal na otázku, aké opatrenia prijme SR vo vzťahu k ilegálnym imigrantom. Pripomenul, že SR má svoje programy pre utečencov, keď sa venuje v prvom rade tzv. humanitárnemu transferu a vyberá najviac ohrozených ľudí z postihnutých oblastí – momentálne zo Sýrie. Spresnil, že ročne SR prijíma asi 300 takýchto ľudí, ich počet chce zvýšiť na 500.

Kaliňák uviedol, že SR chce momentálne ponúknuť pomoc Maďarsku a Rakúsku, ktoré v poslednom čase čelia náporu utečencov, a to aj z Balkánu. Minister informoval, že budúci týždeň sa v tejto záležitosti uskutočnia dvojstranné rokovania s Rakúskom.

Podľa Kaliňáka krajiny strednej Európy sa zrejme nestanú cieľovou krajinou imigrantov, keďže tu nie sú veľké komunity ich krajanov. “Oni dopredu vedia, kam a ku komu idú,” vyhlásil minister a dodal, že nejde o “klasických utečencov” utekajúcich pred vojnou, pretože inak by zostali už v Turecku. Dodal, že jediné, čo utečencov zastavuje pri dosiahnutí ich cieľa, sú pohraničné kontroly a azylové procedúry.

Český policajný prezident zdieľa názor ministra Kaliňáka a tiež predpokladá, že štatút oboch krajín z tranzitných na cieľové pre utečencov sa ani v budúcnosti nezmení.

Slovenský minister ďalej uviedol, že počet ilegálnych utečencov zadržaných na slovensko-maďarských hraniciach sa za posledné tri-štyri dni “dramaticky zvýšil”, čo podľa neho môže svedčiť aj o tom, že maďarské úrady už nezvládajú nápor utečencov a súvisí to zrejme aj s vypovedaním návratového režimu dublinského protokolu zo strany Maďarska.

Policajný prezident Tuhý informoval, že ČR do Maďarska a Rakúska vyslala “styčných dôstojníkov”. Na otázku, či slovenská polícia zvláda nápor utečencov a či nie je nutné posilniť jej kapacity o armádu, ako sa to zvažuje v ČR, Kaliňák uviedol, že SR má vonkajšiu hranicu EÚ, takže hranica bola posilnená aj v súvislosti s krízou na Ukrajine. Informoval, že spolupráca s armádou už existuje.

Za hlavnú úlohu teraz Kaliňák označil vyvinúť spoločne s Maďarskom tlak na Srbsko, aby plnilo readmisnú dohodu, bralo späť utečencov a lepšie si strážilo hranice. Poukázal na nutnosť lepšej ochrany hraníc nielen v prípade Maďarska, ale aj Talianska a Grécka, kde podľa neho badať istú rezignáciu na kontrolu hraníc. Ako príklad uviedol spoluprácu Slovenska a Ukrajiny, vďaka ktorej je tlak na východnú hranicu EÚ oveľa menší.

Kaliňák pripomenul aj skúsenosti zo Španielska a uviedol, že účinným opatrením v boji s ilegálnou imigráciou je dôsledné vracanie utečencov, ktorí nemali právo na azyl. “Veľmi rýchle návraty a jasné preukázanie, že ekonomických migrantov Európa nebude tolerovať, to je riešenie, ktoré okamžite pomôže,” vyhlásil Kaliňák.

Pripustil, že situácia s imigrantmi by sa mohla zhoršiť aj v súvislosti so situáciou v Grécku, ktorému hrozí bankrot. Súčasne vyjadril presvedčenie, že prípadný odchod Grécka eurozónou neotrasie.

Premiér Sobotka v prvej časti programu Otázky Václava Moravca uviedol, že Česká republika tento rok zachytila už 2500 migrantov, čo je o polovicu viac ako minulý rok. Zdôraznil, že nemá informácie, že by v ČR dochádzalo k náboru do radov extrémistickej organizácie Islamský štát (IS), ako to pred časom tvrdil prezident ČR Miloš Zeman.

Sobotka uviedol, že v tomto smere je situácia v ČR diametrálne odlišná od toho, čo sa odohráva v Rakúsku a Nemecku, kde podľa jeho slov k verbovaniu dobrovoľníkov pre islamistické oddiely dochádza. Pripustil však, že Česko môže byť tranzitnou krajinou pre tých, ktorí budú chcieť odísť do Sýrie či Iraku. Vyhlásil, že moslimská komunita v Česku je malá a nie je radikalizovaná.